„K Mahlerovej symfonickej tvorbe má náš dirigentský doyen osobitý vzťah.“

„Od prvých taktov druhej symfónie bolo zrejmé, že Lenárd Mahlerovej poetike rozumie a orchester bude viesť pevnou rukou.“

„Umenie orchestrálneho stringenda ovláda Lenárd ako málokto iný.“

V piatok večer, 9. septembra 2022, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu praskalo vo švoch. Na počesť šéfdirigenta SOSR Ondreja Lenárda, ktorý práve v ten deň slávil svoje osemdesiate narodeniny, sa tam uskutočnil koncert s programom, zahrnujúcim jediné dielo – veľkolepú, takmer poldruhahodinovú Symfóniu č. 2 c mol (Vzkriesenie) Gustava Mahlera. Pred vypredaným, prakticky do posledného miesta zaplneným hľadiskom, s výrazne posilneným Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu spoluúčinkoval Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Adam Sedlický) a sólistky Eva Hornyáková (soprán) a Terézia Kružliaková (mezzosoprán). Funkciu koncertného majstra telesa prevzal v dôsledku náhleho ochorenia štatutárneho primária orchestra elitný slovenský huslista Juraj Čižmarovič, v súčasnosti koncertný majster rozhlasového orchestra WDR v Nemecku a zároveň dlhoročný stály koncertný majster wagnerovského festivalového orchestra v Bayreuthe.

Bola to nesporne mimoriadna umelecká udalosť – Mahlerovu Druhú symfóniu nemáme často príležitosť počuť naživo. Ondrej Lenárd plánoval dielo uviesť už minulý rok v rámci Bratislavských hudobných slávností, vtedy mu však plány prekazil covid, ktorý náhle prepukol v rozhlasovom orchestri a poslal ho na niekoľko dní do karantény. Teraz to však vyšlo. Je známe, že k symfóniám Gustava Mahlera má náš dirigentský doyen osobitý, doslova vrúcny vzťah, už v minulosti sa niekoľkokrát verejne vyznal k náklonnosti k skladateľovej tvorbe. V deväťdesiatych rokoch, v čase svojho šéfdirigentského pôsobenia na čele Slovenskej filharmónie, Lenárd s naším prvým orchestrom niekoľko Mahlerových symfónií naštudoval (medzi nimi aj Ôsmu, takzvanú Symfóniu tisícov, ktorá v Redute vtedy zaznela po prvý, a vlastne jediný raz v jej histórii).

Niet sporu o tom, že dirigovanie takého náročného opusu, akým je Druhá symfónia Gustava Mahlera, si vyžaduje suverénneho majstra taktovky, zrelého a skúseného umelca, ktorý je na vrchole svojich osobnostných a interpretačných síl. Mohli sme sa presvedčiť, že osemdesiatročný Lenárd týmito silami dnes bez najmenších pochybností disponuje: od energického nástupu hlbokých sláčikových nástrojov v prvej časti bolo jasné, že dirigent Mahlerovej symfonickej poetike rozumie a bude viesť orchester pevnou rukou: pôsobivo menil tempá, v rozvedení prudko zrýchlil (umenie orchestrálneho stringenda ovláda náš dirigent dokonale), aby sa v závere vrátil do pokojnej, meditatívnej atmosféry.

Druhá časť, Andante comodo, bola ukážkou interpretačne triezveho prístupu k hudobnej faktúre, ktorej ländlerový popevok priam zvádza k sentimentálnemu uchopeniu. Po dramatickom scherze tretej časti, ktoré prehrmelo ako víchor, nasledovala dojímavá záverečná dvojdielna katarzia, najprv s účasťou altového sóla (škoda, že úvodnú frázu speváčky orchester trocha prekryl, tento handicap však zrejme ide na vrub akustických limitov rozhlasového koncertného priestoru) a neskôr i mohutného symfonicko-vokálneho pléna, ku ktorému sa pripojili aj obe precítene spievajúce sólistky.

Charizmatickému, no viditeľne vyčerpanému dirigentovi pripravilo prítomné obecenstvo i vďačný a s vervou hrajúci orchester nadšené a zaslúžené ovácie. Ondrejovi Lenárdovi sa splnil životný sen, no zdá sa, že to ani zďaleka nie je vyvrcholenie umelcovej kariéry. Už o niekoľko týždňov sa môžeme tešiť na ďalšie opulentné dielo pod jeho taktovkou: tentoraz v rámci festivalu Bratislavské hudobné slávnosti uvedie so svojím rozhlasovým orchestrom symfonickú báseň Život hrdinu Richarda Straussa.

Ondrej Lenárd (* 9. 9. 1942) studoval na Vysoké škole múzických umění v Bratislavě ve třídě profesora Ľudovíta Rajtera. V roce 1962 zahájil uměleckou dráhu jako sbormistr a dirigent Opery Slovenského národního divadla v Bratislavě, kde pak v letech 1984 až 1986 působil ve funkci šéfdirigenta a později rok šéfa opery. Od roku 1970 byl dirigentem a v letech 1977 až 1990 šéfdirigentem Symfonického orchestru Československého rozhlasu v Bratislavě. Od roku 1991 byl šéfdirigentem a v letech 1993 až 2001 uměleckým ředitelem Slovenské filharmonie. V roce 1993 se stal šéfdirigentem a hudebním ředitelem Japan Shinsei Symphony Orchestra v Tokiu. V roce 2000 byl jmenován čestným dirigentem Tokijské filharmonie. Od sezony 2011/2012 byl do roku 2018 šéfdirigentem Symfonického orchestru Českého rozhlasu v Praze. V roce 2019 se opět stal šéfdirigentem Symfonického orchestru Slovenského rozhlasu v Bratislavě.

Foto: Richard Bednár, SOČR, Fb SOSRu – ilustrační