„Emmanuel Villaume po niekoľkých mesiacoch znova za dirigentským pultom Slovenskej filharmónie.“

„Emmanuel Villaume si pri podaní oboch diel zachoval nadhľad a interpretačnú noblesu, ktorá neumožnila iný ako hudobný výklad.“

„Berliozova Fantastická symfónia sa zaskvela v autentickom lesku.“

Emmanuel Villaume, hviezdny dlhoročný šéfdirigent nášho prvého orchestra, bol hosťom Slovenskej filharmónie na jej abonentných koncertoch v dňoch 28. a 29. apríla 2022. Program, v ktorom tentoraz absentoval inštrumentálny sólista, zahŕňal reprezentatívne diela hudobného romantizmu nemecko-francúzskej proveniencie – predohru k opere Rienzi Richarda Wagnera, populárnu Lisztovu symfonickú báseň Les Préludes a sugestívnu Fantastickú symfóniu Hectora Berlioza. Repertoár sťa šitý na mieru milovníkov opulentných orchestrálnych opusov.

Villaume, v súčasnosti už siedmy rok šéfdirigent Pražskej komornej filharmónie a súčasne činorodý a nadmieru zamestnaný hudobný riaditeľ opery v americkom Dallase, prišiel do Bratislavy ešte čerstvo ovenčený triumfálnym uvedením Verdiho Messa da Requiem na minuloročných Bratislavských hudobných slávnostech. Covidové obdobie síce pribrzdilo jeho sľubne sa rozvíjajúcu dirigentskú kariéru v newyorskej Metropolitnej opere, no nijako nepoškodilo jeho povesť excelentného operného dirigenta a citlivého sprevádzača veľkých speváckych hviezd. Tento rok v Bavorskej štátnej opere i v bruselskom divadle La Monnaie pripravil inscenáciu Bizetovej opery Carmen a v júni ho čakajú predstavenia Offenbachových Hoffmannových rozprávok. Popritom intenzívne kreuje abonentný koncertný cyklus Komornej filharmónie v Prahe a ochotne prijíma aj pozvania na hosťovanie pri svojom bývalom domovskom orchestri v Bratislave.

Opera Rienzi, plod Wagnerovho juvenílneho očarenia scénickými dielami tvorcu „grande opéra“ Giacoma Meyerbeera, ktorým podľahol počas svojho parížskeho pobytu v päťdesiatych rokoch 19. storočia, si dnes už zriedka nachádza cestu na operné javiská. V koncertnej praxi sa však udržala efektne znejúca predohra so sólovou trúbkovou témou, založenou na jedinom tóne. Renomovaný slovenský muzikológ Andrej Šuba v programovom bulletine ku koncertu poukazuje na Hitlerovu náklonnosť k tomuto Wagnerovmu opernému dielu, čo síce môže vytvárať určité nepríjemné asociácie, no skladateľ za ne nenesie žiadnu zodpovednosť. Podobne ako nasledujúca symfonická báseň Les Préludes Franza Liszta, ktorá nacistom poslúžila ako sprievodná hudba k filmovému týždenníku Wochenschau, podmaľovávajúca vojenské úspechy ríšskej armády pri východnom vojnovom ťažení. Emmanuel Villaume si pri podaní oboch diel zachoval nadhľad a interpretačnú noblesu, ktorá neumožnila iný ako hudobný výklad.

Fantastická symfónia, op. 14 Hectora Berlioza, notoricky známe a obľúbené dielo francúzskeho symfonického romantizmu, zaznela z pódia Reduty v podaní nášho filharmonického orchestra v priebehu posledných desiatich rokov trikrát. Zmieňovať sa o nezaujímavej kreácii pod taktovkou Ken-Ičiro Kobajašiho v roku 2012 či o egomaniackom podaní Alexandra Rahbariho v roku 2018 nemá veľký zmysel; určite však treba spomenúť strhujúcu festivalovú interpretáciu Pinchasa Steinberga, ktorá v Redute odznela v októbri 2017 a nadlho ostala poslucháčovi v pamäti. Emmanuel Villaume je ďalším z radu dirigentov, ktorí sú na ideálne stvárnenie diela priam predurčení. Má potrebnú dávku imaginácie, farbisto sa vie pohrať s dynamikou jednotlivých fráz a dokáže ich pôsobivo artikulovať (už úvodný repetitívny jednotónový vstup fláut a klarinetov v časti Sny. Vášne sa pred vyústením do ritardanda pôsobivo vlnil). Francúzsky maestro je živým dôkazom tvrdenia, že alfou a omegou kvalitnej a presvedčivej orchestrálnej interpretácie je inšpiratívne dirigentské gesto. Villaume popri svojich iných vysokých kvalitách ovláda aj to a dokáže ním, aj bez taktovky, teleso strhnúť k nenapodobiteľnému výkonu.

*******

Foto: Alexander Trizuljak