neděle, 30 květen 2021 14:15

Daniel Raiskin a jeho předposlední koncert se Slovenskou filharmonií v této sezóně

Autor:

„Šéfdirigent SF ponúkol poslucháčom pestrú dramaturgickú zostavu.“

„Pôsobivé liturgické dielo lotyšského autora zaznelo v autentickej interpretácii.“

„Renomovaná holandská huslistka Simone Lamsma stála na koncertnom pódiu po prvýkrát od októbra minulého roku.“

 

002-20210528-SF-SFZ-Vasks-foto--A-Trizuljak3179

 

Posledná májová verejná produkcia Slovenskej filharmónie mala už, našťastie, takmer všetky atribúty klasického koncertného podujatia. Povolený, kvôli doznievajúcemu kovidu ešte stále výrazne limitovaný, počet prítomných návštevníkov zaplnil koncertnú sieň Reduty sotva do polovice jej kapacity, no dokázal pripraviť účinkujúcemu orchestru, zboru i sólistom pod taktovkou Daniela Raiskina vrúcne prijatie, na ktoré už mesiace túžobne čakali. Záverečný potlesk bol signálom, že situácia v umeleckej prevádzke našich hudobných telies smeruje k takmer úplnej konsolidácii.

Šéfdirigent SF znova ponúkol poslucháčom pestrú dramaturgickú zostavu, tentoraz rámcovanú dvomi symfonicko-vokálnymi dielami, medzi ktorými dostali priestor známy inštrumentálny koncert nemeckej proveniencie a orchestrálna úprava neskororomantickej komornej sláčikovej skladby. Aj teraz, tak ako v apríli, zaznel na úvod opus Pēterisa Vasksa, charizmatickej a v súčasnosti nesporne najvýznamnejšej hudobnej osobnosti pobaltského Lotyšska. Pätnásťminútové Laudate Dominum pre zbor a symfonický orchester napísal skladateľ v roku 2016, po návrate z návštevy krajanov v americkej Kalifornii, kde sa, podľa jeho vlastných slov, zrodil aj ideový koncept skladby: na mohutný, hymnický zvuk organa (neskôr orchestra) reaguje, akoby z diaľky, stíšeným liturgickým textom zbor a cappella. Podľa autorovho komentára sa tu do konfrontácie dostáva krutý biblický Starý zákon s gospelovým spevom Nového zákona, ktorého hlavným posolstvom sú slová Boh je láska. Stret týchto princípov sa opakuje trikrát a vrcholí v záverečnej durovej apoteóze v súčinnej kreácii zboru i orchestra. Pôsobivé, religióznou tematikou inšpirované dielo duchovne hlboko zakotveného autora odznelo v autentickej interpretácii.

 

049-20210528-SF-Bruckner-foto--A-Trizuljak3443

 

Aj Prvý husľový koncert g mol, op. 26 nemeckého romantika Maxa Brucha možno zaradiť medzi diela s hlbokým myšlienkovým posolstvom. Hoci skladateľova nádherná a melodicky invenčná tvorba zahŕňa prakticky všetky hudobné žánre, od opier, oratórií, symfónií, inštrumentálnych koncertov po komorné útvary, popularita tohto jediného diela zatienila ostatné a zapríčinila, že všetky, až na výnimky, upadli po autorovej smrti do zabudnutia a z koncertnej prevádzky takrečeno vymizli. Husľový koncert g mol však patrí do zlatého fondu inštrumentálnych koncertov 19. storočia a v repertoári ho dodnes majú všetci významní sláčikoví interpreti.

 

021-20210528-SF-Bruch-foto--A-Trizuljak32541

 

Patrí medzi nich aj sólistka filharmonického koncertu, mladá, no dnes už renomovaná holandská huslistka Simone Lamsma, umelkyňa s bohato sa rozvíjajúcou sólovou kariérou (na internete možno dohľadať jej sugestívne podanie ústrednej skladby filmu Schindlerov zoznam s dojímavo ju sprevádzajúcou plačúcou hráčkou na anglickom rohu). Simone Lamsma, hoci aktívne po celom svete hráva doslova všetky husľové koncerty 19. i 20. storočia, priznala pred prídavkom sólového Bacha nášmu publiku, že na koncertnom pódiu nestála kvôli pandémii od októbra minulého roku. Azda tento fakt, a s ním súvisiace vzrušenie, spôsobili, že sólový part Bruchovho koncertu poňala sólistka v prvých dvoch častiach s nadsadenou dávkou exaltovanej vášne, hádam o čosi väčšej ako autorovo dielo unesie. V tomto úsilí jej orchester v medzihrách búrlivo sekundoval, takže ideálnu rovnováhu poetiky diela sa účinkujúcim podarilo dosiahnuť až v záverečnom energickom Finále.

 

026-20210528-SF-Bruch-foto--A-Trizuljak3269

 

Po prestávke koncert pokračoval uvedením Adagia zo Sláčikového kvinteta F dur Antona Brucknera v orchestrálnej úprave známeho poľského dirigenta Stanisława Skrowaczewského. Meditatívnu atmosféru skladby, pripomínajúcu chýrne pomalé časti symfónií rakúskeho romantika, dokázal Raiskin pretlmočiť citlivo, s hlbokým vnútorným porozumením. Majestátne Te Deum, op. 103 Antonína Dvořáka s dvomi vokálnymi sólistami, sopranistkou Lindou Ballovou a basistom Petrom Mikulášom, za opätovnej účasti Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň), ktoré český majster skomponoval počas svojho amerického pobytu ako hold 400. výročiu objavenia nového kontinentu, bol dôstojným vyvrcholením predposledného hosťovania súčasného šéfdirigenta SF v tejto sezóne.

 

056-20210528-SF-SFZ-Dvoriak-foto--A-Trizuljak3476

 

086-20210528-SF-SFZ-Dvoriak-foto--A-Trizuljak3633

 

Foto: A. Trizuljak 

Ivan Marton

Ivan Marton ukončil štúdium hudobnej vedy na FFUK v Bratislave pod vedením prof. Jozefa Kresánka. V štúdiu pokračoval vo Varšave a na Hudobnovednom inštitúte v Hamburgu.

Začínal ako dramaturg v Slovenskej filharmónii, neskôr pracoval v hudobnom vydavateľstve OPUS a v PZO Slovart a napokon pôsobil v slobodnom povolaní. Je členom grantových komisií Fondu na podporu umenia.

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.