„S možnosťou potreby náhradného programu evidentne počítali a výsledkom bol zmysluplný, zaujímavý online prenos.“

„Skladby Egidije Medekšaitė boli mimoriadne pútavé, a vďaka svojej krehkosti sa do súkromia domova nehodia o nič menej, než na verejný komorný koncert.“

„Irena Troupová dokázala naliehavosť skladby preniesť aj do virtuálneho sveta.“

Tak teda fungujeme opäť online. Posledné dni boli pre kultúru opäť nesmierne turbulentné a organizátori museli pri záchrane svojich podujatí prejaviť obrovskú dávku flexibility. V rámci možností úspešne sa so situáciou vyrovnal tým festivalu MusicOlomouc, venovaného súčasnej hudbe. Otvárací koncert 15. októbra privítal namiesto orchestrálnej komornú zostavu, hlasný potlesk nahradilo ocenenie v podobe tlieskajúcich emotikonov v internetovej diskusii. Po vypočutí streamu som však bola šťastná, že koncert nebol zrušený úplne: krásny zážitok to bol totiž aj na diaľku.

Za podujatím stojí ako riaditeľ, skladateľ a klavirista Marek Keprt spolu s manažérkou festivalu Martinou Pudelovou. Skvele naplánovaný program síce naplno uskutočniť nemôžu, s možnosťou potreby náhradného programu však evidentne počítali a výsledkom bol zmysluplný, zaujímavý online prenos. Vystúpili sólisti, ktorí boli plánovaní aj v pôvodnom programe: Irena Troupová (soprán), Nao Higano (soprán) a Miroslav Beinhauer (klavír), spoločne s kvartetom FAMA Q (David Danel – husle, Roman Hranička – husle, Nastja Perić – viola, Balász Adorján – violončelo). Mimochodom všetci, samozrejme okrem speváčok, vystupovali, napriek výnimke pre umelcov, s rúškami. Na programe boli diela Egidije Medekšaitė, Kazuhika Hattoriho, Kikuky Masumoty, Petra Baklu a Daniela Chudovského.

Ako prvá zaznela skladba litovskej autorky Egidije Medekšaitė Megh Malhar pre sláčikové kvarteto. Základom pre skladbu je rovomenná rága, typický útvar indickej klasickej hudby. Rága je rad tónov, s rôznym usporiadaním intervalov (vrátane mikrointervalov), z ktorých potom vznikajú rozsiahlejšie hudobné útvary. Rágy bývajú spojené s nejakou časťou dňa, a tým aj s určitým charakterom. Megh Malhar má evokovať blížiacu sa búrku, dážď. Medekšaitė k podčiarknutiu tohto efektu používa jemné trilky. Tie zabezpečovali stály, jemný pohyb v skladbe, hoci ako celok pôsobila skladba ako statická, zmeny boli len nepatrné a postupné, rozložené na väčšiu plochu. Skladba je nádherne jemná, intímna, FAMA Q sa jej ujala veľmi presvedčivo, intenzívny prežitok prešiel aj cez reproduktor. Od rovnakej autorky sme počuli aj skladbu Shri, opäť so základom v ráge, tentokrát takej, ktorá je zvolaním k modlitbe. Tento kvartet je o čosi dynamickejší, premenlivejší, FAMA Q tu dostala ešte viac príležitostí ukázať svoju schopnosť citlivo skladbu vystavať a vystihnúť jej charakter. Skladby Egidije Medekšaitė boli mimoriadne pútavé, a vďaka svojej krehkosti sa do súkromia domova nehodia o nič menej, než na verejný komorný koncert – aj z tohto hľadiska teda veľmi dobrá voľba.

Prvou sólistkou bola japonská sopranistka Nao Higano, ktorá sa predstavila v dvoch dielach pre spev a capella. Skladba Maila 2 Kazuhika Hattoriho je podľa popisu skladateľa zábavou, s vymyslenými, nezmyselnými slovami. Skladba ale na mňa pôsobila skôr tajomne, hrou však mohla byť pre speváčku, pre ktorú bola predpísaná skutočne široká škála hlasových nuáns. Tu som už zvuk z reproduktorov trochu ľutovala, rozhodne nemohol zachytiť všetko (napriek zjavne kvalitnej nahrávacej technike). Pozoruhodne sa potom vynikajúca Nao Higano predstavila v diele Hayashi od Kikuky Masumoty. Slovo „hayashi“ znamená slávnostný pochod, alebo „hudobný doprovod“. Je to skladba veľmi rytmická, s jasným pulzom, ktorú Nao Higano podala s určitým naratívnym charakterom.

Pre mňa najväčším kontrastom v celom programe bola skladba No. 4 pre sólový klavír od Petra Bakly. Celkom rozsiahla kompozícia je dosť členitá. Má úseky, ktoré pôsobia veľmi striedmo, s dianím rozdeleným do vzdialenejších registrov a s nepravidelnými akcentami, vďaka ktorým má poslucháč celkom zaujímavo sťaženú orientáciu. Postupne však Bakla v diele pracuje s hustejšími, takpovediac viac „klavírnymi“ a expresívnejšími faktúrami s vyššími požiadavkami na brilantnosť interpreta. Sólista Miroslav Beinhauer podal dielo skvele, v technicky náročných úsekoch s veľkým prehľadom, takisto som mala pocit, že po stránke času dielo uchopil veľmi dobre.

Na záver prenosu potom usporiadatelia zaradili skladbu Daniela Chudovského Třináct atributů milosti pre soprán a sláčikové kvarteto. Autor sa chcel venovať vzťahu človeka a Boha, text, ktorý si pre skladbu vybral, pochádza z knihy Exodus. Chudovský vychádza zo zákonitostí sakrálnej geometrie, v materiály skladby citlivo kombinuje diatoniku a mikrotonalitu. Skladbu som mala to šťastie počuť naživo, v premiére, a od rovnakých interpretov. Tentokrát pre mňa vyznievala ešte naliehavejšie, ako naozaj dôležitá modlitba. Irena Troupová jednoducho dokáže takéto veci preniesť aj virtuálne. Hoci teda podmienky nie sú ideálne, aj MusicOlomouc dokázala, že kvalitný kultúrny zážitok sa sprostredkovať stále dá.

Foto: archiv festivalu – ilustrační ze zkoušky