„Vyzbrojený poznatkami a pevnými postojmi, Michal Potemra zanechal za sebou obdivuhodné dielo bibliografa s dôrazom na regionálnu bibliografiu na Slovensku.“

„Mária Potemrová odovzdávala svojim študentom nielen vedomosti, ale aj zapaľovala lásku k viacvrstvovej činnosti v hudobnej pedagogike, kultúre i profesionálnom hudobnom umení. Sprostredkovávala im dotyky hudby a inšpirovala múzou.“

„Svojich študentov doviedla na viaceré významné hudobné festivaly do Bratislavy, Budapešti, Viedne, Prahy, Brna či Varšavy. Naučila ich samozrejmej návšteve koncertov či operných predstavení a ich analytickému vnímaniu.“

Nedávna vedecká konferencia v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach – pri príležitosti storočnice narodenia manželov Potemrovcov, historika a bibliografa Michala Potemry a muzikoložky a hudební pedagožky Márie Potemrové – potvrdila pozoruhodnú skutočnosť: ako záujem o vedu, hudbu a históriu môže spojiť životné cesty dvoch ľudí a zároveň osloviť mnohých v ich okolí.

JUDr. Michal Potemra, CSc. (22. 4. 1922 Košice-Barca – 27. 6. 2002 Košice) vyšiel zo skromných rodinných pomerov, ale ovplyvnený zanieteným pedagógom Ladislavom Birčákom na tamojšej ľudovej škole a intenzívnym spoločenským životom v obci. Maturita na Uhorskom kráľovskom štátnom gymnáziu s vyučovacou rečou slovenskou ho zastihla v školskom roku 1939/1940, keď Košice už patrili Maďarsku. Ďalšie vzdelanie mohol získať len v Budapešti. Zapísal sa na Právnickú fakultu Univerzity Petra Pázmánya a aj na kurz diplomacie a vysokoškolský kurz novinárstva pri Maďarskej krajinskej tlačovej komore. Fenomenálna pamäť a ovládanie maďarčiny, latinčiny, nemčiny, angličtiny a poľštiny umožnili Potemrovi sa angažovať aj v Spolku slovenských vysokoškolákov v Maďarsku. Vyskúšal si aj redaktorskú prácu a zbieranie slovenských ľudových piesní (vyšli tlačou v roku 1944). Nostrifikácia vysokoškolského právnického diplomu ho priviedla na štúdium na Slovenskú univerzitu.

Po oslobodení Košíc sa Michal Potemra stal tajomníkom Správnej rady mesta až do vytvorenia národného výboru v auguste 1945. Zároveň organizoval a publikoval. V decembri 1945 sa stal tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach. Bol činný v Slovenskom katolíckom kruhu v Košiciach a pri vydávaní katolíckeho periodika Verbum i spolku Svojina. Nástup komunistov k moci zasiahol aj do ďalších aktivít Michala Potemru. Prešiel viacerými pracoviskami až ho rok 1951 priviedol k bibliografii. Tu využil svoj záujem o históriu, jazykové znalosti i nevšednú precíznosť pri práci s (ne)periodickými tlačenými dokumentmi. V roku 1953 boli v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach položené základy regionálnej bibliografie. Michal Potemra pripravil koncepciu ďalšieho smerovania tohto pracoviska, aby východné Slovensko bolo súčasťou celoslovenského diania v knihovnícko-bibliografickej oblasti. Stál pri kolíske retrospektívnej bibliografie na Slovensku. Presadil názor, aby odborníci bibliografi s praxou dostali priestor na publikovanie. V tomto smere išiel sám nekompromisne príkladom. Výstupom sa stala skutočnosť, že Historický ústav SAV uznal kvalitu práce košického pracoviska a zapojilo ho do riešenia ich výskumných úloh. Aj keď musel Michal Potemra viesť polemiky či odrážať nepochopenie, vyoral brázdu, ktorá sa vo vývoji slovenskej bibliografie nedá prehliadať. Svoje historické štúdie zameral Potemra najmä na výstupy späté s politickými a spoločenskými etapami Košíc. Vyzbrojený poznatkami a pevnými postojmi, Michal Potemra zanechal za sebou obdivuhodné dielo bibliografa s dôrazom na regionálnu bibliografiu na Slovensku.

Po roku 1989 sa Michal Potemra zapojil do spoločenských i kultúrnych aktivít. Zaslúžil sa o obnovu Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach a obnovu časopisu Verbum, ktorý spoluzakladal s Ladislavom Hanusom a Antonom Harčarom v roku 1946. Ako erudovaný bibliograf a historik sa zapojil do výskumu dejín Košického biskupstva k blížiacemu sa 200. výročiu diecézy.

Obraz života a diela JUDr. Michala Potemru aj na pozadí politických a spoločenských pomerov vytvorili v dopoludňajšom bloku prednášajúci: Mgr. Radoslav Žgrada (Michal Potemra a Mária Potemrová – ich osudy a vedecký prínos), Mgr. Nikola Vályiová (Michal Potemra – biograf medzi slovenskými historikmi), Mgr. Ondrej Ficera, PhD. (Obraz Košíc v dielach košických bibliografov Márie Potemrovej, Michala Potemru a Márie Mihókovej), Mgr. Miriama Filčáková a Mgr. Katarína Lukáčová, PhD (Potenciál využitia bibliografických prác Michala Potemru pri výučbe dejepisu) a PhDr. Marek Rímsky (Malá sonda do vzťahu medzi Michalom Potemrom a Michalom Fedorom.) Príspevok doc. Mgr. Marcely Domenovej, PhD. Michal Potemra – Jozef Repčák (pracovný svet v osobných súvislostiach) si prečítame až vo vydanom zborníku.

Rodinné zázemie JUDr. Michalovi Potemrovi, CSc. vytvorila v roku 1948 Mária Potemrová, rodená Graciková, s čerstvým diplomom komerčného inžiniera. Verne stála pri svojom manželovi pri jeho nekompromisných slovných a písomných zápasov s aktérmi totalitného režimu v 60. a 70. rokoch, keď JUDr. Potemrovi zakázali publikovať práce o dejinách Slovenska.

Mária Graciková sa narodila 24. februára 1922 v Košiciach. Už ako desaťročná bola úplná sirota. Ujali sa jej krstní rodičia. Chodila do Rímsko-katolíckej ľudovej školy sestier dominikánok v Košiciach a maturovala v roku 1941 na Uhorskom kráľovskom štátnom dievčenskom gymnáziu a vyučovacím jazykom slovenským už v zabratých Košiciach Maďarskom. Hudba, divadlo, poézia zaujali študentku aj prostredníctvom kultúrnych aktivít Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Po absolvovaní Vysokej škole obchodnej v Košiciach pracovala ako úradníčka Slovenskej hospodárskej banky Košiciach i v Obchodnej a priemyselnej komore a na Krajskom národnom výbore. Hudobný talent v sebe nezadusila, ale popri zamestnaní študovala hru na klavíri u prof. Gabriely Némethyovej. 7. júla 1954 zložila v Bratislave štátnu skúšku pre učiteľov hudobných škôl a získala diplom učiteľky klavírnej hry. Za zmienku stojí skutočnosť, že na tomto diplome sú podpisy takých osobností ako Mikuláša Schneidra-Trnavského ako predsedajúceho skúšobnej komisie, doc. Jozefa Kresánka (dejiny hudby), Dr. Juraja Haluzického (sluchové a rytmické cvičenia). Hneď začala externe študovať hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolský diplom promovane historičky získala v roku 1959 obhájením práce „Dejiny Hudobnej školy v Košiciach.“

V roku 1956 začala vyučovať hudobno-teoretické predmety na Vyššej hudobnej škole, z ktorej sa stalo Štátne konzervatórium v Košiciach. Tri desaťročia svojho života venovala Potemrová, ktorú študenti familiárne nazývali Poťka, pedagogickej práci na tejto škole. Dejiny hudby, dejiny a literatúra klavíra, povinný klavír, kultúrne dejiny a historicko-estetický seminár. Prostredníctvom nich odovzdávala svojim študentom nielen vedomosti, ale aj zapaľovala lásku k viacvrstvovej činnosti v hudobnej pedagogike, kultúre i profesionálnom hudobnom umení. Sprostredkovávala im dotyky hudby a inšpirovala múzou. Tie natoľko poznačili mnohých študentov, že si zvolili ďalšie štúdium muzikológie, kompozície či interpretácie alebo sa sami rozdávali v pedagogickom procese na rôznych úrovniach umeleckého školstva.

Prvé skúsenosti s publikovaním získala Mária Graciková ešte v roku 1942, keď do týždenníka Slovenská jednota posielala krátke správy, glosy o kultúrnych podujatiach SKK v Košiciach. Neskôr publikovala hodnotenia koncertov vo Východoslovenskej Pravde, časopisoch Slovenské divadlo, Slovenská hudba i Hudobný život či v denníku Večer a Východoslovenské noviny. Potemrovej hodnotenia sa vyznačovali zaznamenávaním určitého vývoja účinkujúcich. Šéf opery Štátneho divadla v Košiciach a hudobný skladateľ Ladislav Holoubek si raz povzdychol: „Škoda, že kritiky už nepíše pani Potemrová, jej názor by som vždy akceptoval.“ Súčasne začala venovať pozornosť vedeckej a výskumnej práci o hudobných tradíciách a ich tvorcoch v regionálnej historiografii. Očarená pokladmi z archívnych políc sa Potemrová stala nosným médiom ich posolstiev súčasnému čitateľovi. Potemrovú charakterizuje dôkladný pramenný výskum v archívoch. V tomto priestore ju výrazne ovplyvnil zanietenosťou a metodológiou manžel bibliograf Michal Potemra. Dejiny hudobnej školy v Košiciach, hudobný život v Košiciach, Prešove, Rožňave a v Bardejove, hudobné divadlo v Košiciach, hudobné spolky, spevokoly, cirkevná hudba, operné a operetné predstavenia, skladatelia, česko-slovenské hudobné vzťahy na Východnom Slovensku, teoretici a interpreti.

Výsledky hudobno-výskumnej práce viedli Máriu Potemrovú k „oprášeniu“ viacerých osobností zo zabudnutia v archívoch či osobných spomienok nedávnej doby. Zamerala sa zvlášť na tie osobnosti hudobného života, ktoré ovplyvnili kvalitu, úroveň a vývojové tendencie hudobného i celkového kultúrneho diania na Slovensku. Oldřich Hemerka (1862-1946) (sama Potemrová spomínala na svoje posledné stretnutie s ním približne rok pred jeho smrťou, aby ho požiadala o skladbu do koncertu k znovuzískaniu slobody), František Xaver Zomb (1779-1825), Anton Húska (1826-1882), Jozef Kerner (1851-1914), Mária Mašiková-Hemerková (1900-1996), Jozef Janigh (1782-1837), Jozef Grešák (1907-1987), Vojtech Adamec (1926-1973), Vojtěch Měrka (1888-1974), Karol Hodytz (1806-1892) a ďalší. Potemrová výsledky ich predstavovania vo svetle dobových výskumov spracovala a uverejnila v časopisoch, zborníkoch, rozhlasových a televíznych reláciách. Mária Potemrová vychádzajúc z potrieb hudobnej historiografie na Východnom Slovensku sa vytrvalo snažila o zriadenie výskumného pracoviska SAV v Košiciach. Editorská a zostavovateľská činnosť Márie Potemrovej sa spájala aj s organizátorskou činnosťou v oblasti hudobného a kultúrneho života v Košiciach. Iniciovala inštalovania pamätných tabúľ, pomenovania ulíc po osobnostiach hudobných tradícií či vydanie LP platne s dielami Oldřicha Hemerku a príležitostnú poštovú pečiatku k výročiu hudobného školstva v Košiciach.

Pedagogické pôsobenie Márie Potemrovej na konzervatóriu bolo prepájaním teórie s praxou. Položila základy študentskej výskumno-odbornej činnosti na konzervatóriu v dobe, keď to nebolo povinné. Svojich študentov doviedla na viaceré významné hudobné festivaly do Bratislavy, Budapešti, Viedne, Prahy, Brna či Varšavy. Naučila ich samozrejmej návšteve koncertov či operných predstavení a ich analytickému vnímaniu. Predchádzala ich príkladom, aby v ich mestečkách i dedinách vytvárali potrebu hudobného života. Pozemská púť Márie Potemrovej sa uzavrela 7. októbra 2015 v Košiciach.

Vďaku svojej pani profesorke uvili na konferencii viacerí študenti svojimi príspevkami: PhDr. Jana Lengová, CSc. (Výskum a prínos Márie Potemrovej v oblasti hudobných tradícií na Slovensku v 19. storočí), PhDr. Dita Marenčinová (Opereta v hľadáčiku retrospektívy), PhDr. Mária Glocková, PhD. (Renesančná duša v socialistickej škole), PhDr. Lýdia Urbančíková (Mária Potemrová: Hudobný život v Košiciach 1848-1849). Aj z nastupujúcej generácie napr. Mgr. Renáta Košičová, PhD. (Mária Potemrová a dejiny hudobného života Prešova – inšpirácia, adaptácia a vízia). Mária Potemrová sa rozdávala aj mimo katedry na konzervatóriu. Formovanie hudobného vedca, kritika a pedagóga profesorkou Máriou Potemrovou mimo Konzervatória v Košiciach dokumentovala muzikologička Silvia Mária Fecsková z Bardejova. Mária Potemrová svojimi didaktickými formami vtlačila pečať do životov mnohých ďalších študentov (o. i. aj Stanislava Bachledu, Štefana Potaša, Viery Režuchovej, Igora Podrackého, Agáty Schindlerovej, Melánie Puškášovej, Júlii Bukovinskej, Petra Breinera, Jozefa Podprockého, Ambróza Martina Štrbáka, Jána Marinčáka, Evy Petróczyovej).

V roku 1958 sa Potemrová stala členkou Slovenskej historickej spoločnosti v SAV. V nasledujúcom roku sa stala členkou Zväzu česko-slovenských skladateľov a koncertných umelcov. Bola členkou redakcie časopisov Slovenskej hudby a Hudobného života. V roku 1991 iniciovala založenie Nadácie Hemerkovcov, ktorá sa pretransformovala na Hudobnú spoločnosť Hemerkovcov.

Postupom rokov sa Potemrová venovala podchyteniu novej nastupujúcej generácii muzikológov, hudobných kritikov, hudobných pedagógov, interpretov a skladateľov, aby dostali priestor k individuálnemu osobnostnému rastu a po niekoľkých rokov sa stali platnými členmi Zväzu slovenských skladateľov. Potemrová zdôranila: „Pri utváraní celkového obrazu o hudobnom živote a najmä o hudobnej kultúre východného Slovenska je potrebné sledovať aj problematiku hudobnej vedy, samozrejme pri ostatných javoch hudobného života a hudobnej kultúry.“ Stala sa organizátorskou dušou viacerých muzikologických konferencií, aby sa mohli na odbornej úrovni preberať konkrétne javy hudobnej historiografie.

Záverečný blok konferencie naplnili memoárové príspevky Mgr. Kristíny Mihókovej, PhD. (Potemrovci a ich deti), operného sólistu Františka Baluna a jeho manželky PhDr. Melánie Balunovej, ktorá sa s bibliografom JUDr. Potemrom stretla ešte pred zmenou politického režimu, keď v rámci pracovných okolností sa dostala pracovať do ŠVK v Košiciach. Video rozhovor Mgr. Juraja Gembického priblížil osobnosť prof. Márie Potemrovej v unikátnom projekte Spomienka na pani Máriu Potemrovú. Zameral sa hlavne na obdobie mladosti Potemrovej, keď svoj vzťah k hudbe a divadlu rozvíjala prostredníctvom Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach. Dokument výstižne charakterizuje človečinu Márie Potemrovej. Aj myšlienky o jej pedagogickej práci s fenomenálnou pamäťou (pozn.: dokument by mal byť súčasťou zborníka vo forme DVD). Z konferencie vzišli návrhy, aby ŠVK Košice podala návrh na pomenovanie jednej z ulíc po Potemrovcoch v Košiciach a dielo Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848-1918 vydala knižnica v reedícii.

Konferenciu dotvárala výstava o manželoch Potemrovcoch pod názvom V súznení, ktorú pripravila a prítomným predstavila kurátorka výstavy PhDr. Eleonóra Blašková zo ŠVK v Košiciach (výstava potrvá do konca roka 2022). Súčasťou výstavy sú aj ďalšie trojrozmerné memorabílie predovšetkým o muzikologickej činnosti Márie Potemrovej.

Konferencie sa zúčastnil synovec Ing. Vladimír Potemra s dcérou. Škoda, že do auditória konferencie si nenašli cestu zástupcovia magistrátu mesta i Konzervatória na Timonovej ulici… Poďakovanie za prípravu a realizovanie vedeckej konferencie patrí vedeniu Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, jej pracovníkom, ktorí sa nechali osloviť ich životmi a neľutovali čas a námahu k príprave podujatia a dokázali osloviť k spolupráci zaujímavý tím ľudí. Prezieravo posunuli pôvodný termín konferencie z formy online v covidovom období na čas, keď sa podujatie mohlo realizovať s účasťou všetkých aktérov dňa.

Náš pohľad na vedeckú konferenciu uzatvárame vyznaním prof. Ing. Dr. Márie Potemrovej, nestorky muzikológie na východnom Slovensku, jej vyznaním v rozhovore s Dr. Lýdiou Urbančíkovou v Košickom rozhlase v roku 1983: „…Radosť mám zo všetkého, čo je krásne, nech je to prvá kvetinka z jari v záhrade, alebo akákoľvek novoobjavená maličkosť, ktorá osvetlí dosiaľ neznáme súvislosti. Ale teším sa aj z úspechov svojich žiakov… Vážim si každú i zdanlivo drobnú prácu človeka, cením si aj tvorbu malých majstrov, ctím si prácu každého z nich, nemali by sme nechať nepovšimnuté žiadne tvorivé úsilie.“

Silvia Fecsková

muzikologička, kunsthistorička, hudobná kritička a publicistka,  hudobná dramaturgička, editorka, hudobný manažment

Foto: Archiv Státní vědecké knihovny v Košicích – Ladislav Bobčák, Deana Kyseľová