„Prvý ročník sa uskutočnil v dňoch 18. 5. – 8. 6. 1970 s dramaturgiou vyrastajúcou na bohatých hudobných tradíciách historických organov Východného Slovenska.“

„Dramaturgia posunutého päťdesiateho ročníka priniesla päť recitálov na nástrojoch v Košiciach a rovnaký počet na organoch v chrámoch Východného Slovenska.“

„Štátna filharmónia Košice je zárukou pokračovania festivalu v budúcnosti.“

Už v loňském roce uběhlo celých padesát let od založení Mezinárodního varhanního festivalu Ivana Sokola v Košicích. Pandemie sice plánované oslavy silně poznamenala, nicméně s ročním odkladem se jich nejstarší varhanní festival na Slovensku přeci jen dočkal. Vzpomínku na historii festivalu, reflexi koncertů přeloženého padesátého ročníku i nahlédnutí do jubilejní publikace 50 ročníků Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola pro KlasikuPlus připravila muzikoložka Silvia Fecsková.

Pandémia COVID-19 prevrátila v oblasti hudobného života mnohé plány. Polstoročie existencie si mal v roku 2020 pripomenúť aj Medzinárodný organový festival Ivana Sokola v Košiciach. Prvý ročník sa uskutočnil v dňoch 18. 5. – 8. 6. 1970 s dramaturgiou vyrastajúcou na bohatých hudobných tradíciách historických organov Východného Slovenska, ako v Košiciach, Bardejove, Kežmarku, Prešove, Poprade, Štítniku, Rožňave, Spišskej Novej Vsi a v Levoči. Zároveň so stopami pôsobenia významných organistov, regenschorich, skladateľov, budujúcich aj interpretáciu organovej literatúry v rámci svojho liturgického pôsobenia. Bola to doba po zmarení nádejí Pražskej jari a v samom počiatku normalizačného obdobia. V hudobnom živote Košíc a celého regiónu robila prvé kroky novozaložená Štátna filharmónia Košice. Šesťročné pedagogické pôsobenie na Štátnom konzervatóriu v Košiciach mal za sebou prof. Ivan Sokol, ktorý v tom čase mal už realizovaný prvý ucelený vzdelávací cyklus so základmi organovej triedy. Popri tom sa zasadil o realizáciu viacerých organových recitálov v Dóme sv. Alžbety Uhorskej, ktorú poslucháči zakaždým obsadili do posledného miesta. Ponúkané hodnoty organovej literatúry nachádzali nevšedný ohlas, ktorý prof. Ivan Sokol sformuloval do prvého ročníka Medzinárodného organového festivalu vytvoreného z koncertov v historicky vzácnych kostoloch Východoslovenského kraja s dispozíciou organov aj ku koncertnému využitiu.

Dovolím si osobnú spomienku: Jeden z koncertov festivalu sa uskutočnil aj v Bardejove 8. 6. 1970 v Dóme sv. Egídia (dnes je to Bazilika minor sv. Egídia) na dvojmanuálovom nástroji Rieger Ottó Budapest Opus 1498 s tridsiatimi dvoma registrami s romantickou dispozíciou. Bolo to v čase, keď sa do školy chodilo na prvom stupni poobede. Môj otec prišiel pre mňa v tento slnkom zaliaty deň do školy a vypýtal od súdružky učiteľky z vyučovania, lebo sa ide na organový koncert. Bývali sme na dnešnom Radničnom námestí a tak sme odniesli školskú tašku domov a vplynuli do hojného počtu poslucháčov, ktorí dychtivo vnímali kráľovský nástroj po nedávnej generálnej oprave. Sólistom recitálu bol prof. Ivan Sokol. Na koncerte zaznela aj organová skladba Impulzy bardejovského rodáka, skladateľa, organistu, klaviristu Jozefa Grešáka, ktorý bol na koncerte osobne prítomný (vznikla v roku 1967, premiéra 2. 7. 1967, organ Ivan Sokol). Dodnes si pamätám, kde sme v kostolnej lavici sedeli. Program na tento koncert – vlastne na prvý ročník festivalu – opatrujem dodnes v svojom súkromnom hudobnom archíve.

Neskôr som Medzinárodný organový festival vnímala ako súčasť Košickej hudobnej jari. Už sa nerealizoval v ďalších mestách kraja. Poslucháčsky ohlas znepokojil straníckych aparátčikov a túto smelú víziu pozastavili hneď v dvoch smeroch: organové koncerty sa v kostoloch v rámci kraja poriadať viacej nesmeli a ďalší ročník neschválili vôbec.

Organista Ivan Sokol, ktorý pochádzajúci z rodiny prominentného politika Martina Sokola s pevnými kresťanskými základmi mal cestu za hudobným vzdelaním dosť náročnú, sa pred týmito prekážkami nesklonil. Podporovaný svojimi pedagógmi – prof. Irmou Skuhrovou a najmä prof. Jiřím Reinbergerom sa zasadil o postavenie nového koncertného organa do koncertnej siene v Dome umenia. Trojmanuálový organ v roku 1976 inštalovala česká firma Rieger-Kloss Krnov ako svoje 3 462. dielo s dvoma hracími stolmi. Padla ideologická prekážka ďalším ročníkom festivalu. Prof. Ivan Sokol veľmi citlivo a s nevšednou rozhľadenosťou po organovej literatúre s využitím bohatých kontaktov s organistami v zahraničí v rámci svojej rozsiahlej koncertnej činnosti a účasti v odborných porotách poslucháčom sprostredkoval hosťovanie zaujímavých organistov. Zároveň sa snažil osloviť skladateľov s požiadavkou o skomponovanie nových skladieb pre organ, ktoré by zazneli v premiére na festivale. Tak v rámci festivalu zazneli aj diela skladateľov žijúcich v Košiciach – Jozefa Grešáka (1907–1987) , Jozefa Podprockého (1944–2021) či Norberta Bodnára (1956–).

Po zmene politických pomerov v štáte v roku 1989 sa zakladateľ festivalu prof. Ivan Sokol vrátil k pôvodnej vízii festivalu, aby sa koncerty konali aj v ďalších kostoloch mesta Košice a ďalších mestách kraja. Prvú víziu umožnili naplniť aj postavenia organov v Kostole sv. Antona Paduánskeho (seminárny kostol) a Kostole sv. Košických mučeníkov organárskou firmou Biess, Op. 2 (Rímskokatolícka farnosť Košice – Nad jazerom). Rozšírili sa možnosti realizácie organových koncertov okrem Evanjelického kostola a. v. a Dominikánskeho kostola Nanebovzatia Panny Márie. Satelitnými realizátormi organových koncertov sa stali Poprad, Kežmarok, Rimavská Sobota, Sabinov a Markušovce. Bardejov sa vydal samostatnou festivalovou cestou vo forme Organových dní Jozefa Grešáka, ktorých zakladateľom sa stal práve prof. Ivan Sokol (v roku 2022 by sa mal uskutočniť už tridsiaty ročník festivalu). Počas priebehu jedenásteho ročníka Organových dní Jozefa Grešáka v Bardejove prišla správa: 2. 8. 2005 náhle zomrel prof. Ivan Sokol počas koncertnej cesty loďou na ostrov Helgoland.

V tom istom roku Štátna filharmónia Košice, ako organizačný garant festivalu, vložil do názvu festivalu meno jeho zakladateľskej osobnosti. Dramaturgickú štafetu prevzala Gertrud Sokol, manželka zosnulého Ivana Sokola.

Dramaturgia posunutého päťdesiateho ročníka priniesla päť recitálov na nástrojoch v Košiciach a rovnaký počet na organoch v chrámoch Východného Slovenska.

Otvárací koncert 16. 9. 2021 patril Domu umenia a tamojšiemu organu s hosťujúcim organistom Robertom Kovácsom z Maďarska. V prvej časti koncertu sa umelec predstavil ako sólista prostredníctvom Prelúdia a fúgy G dur BWV 550 Johanna Sebastiana Bacha a Chaconny bratislavského rodáka Franza Schmidta. Kovács v tejto menšej Bachovej skladbe výstižne zvýraznil živý radostný charakter vo vyartikulovanom šestnástinovom pohybe s efektným pedálovým sólom. Po prestávke spoluúčinkoval s orchestrom Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Robertom Jindrom, ktorý je novým šéfdirigentom telesa. Zaznela štvorčasťová Symphonie Concertante, op. 81 belgického skladateľa Josepha Jongena. Skladba vznikla v roku 1927 na objednávku magnáta Rodmana Wanamakera pre jeho luxusný obchodný dom vo Filadelfii v USA, kde bol postavený najväčší organ na svete o šiestich manuáloch. Dirigent s veľmi citlivým dirigentským gestom a zmyslom pre dynamické kontrasty rozsiahleho interpretačného aparátu zjednotil orchester i sólistu k brilantnej interpretácii, ktorá gradovala v záverečnej časti. Majster prof. Ivan Sokol v dramaturgickom základe festivalu kládol dôraz aj na primerané zastúpenie uvádzania skladieb pre organ a symfonický orchester. Túto líniu Štátna filharmónia Košice citlivo zachováva. Robert Kovács sa ako sólista predstavil v Novom evanjelickom kostole v Kežmarku 18. 9. 2021 sa samostatnom recitáli.

Monika Melcová, rodáčka zo Spišskej Novej Vsi, pôsobí od stredoškolských štúdií v Košiciach v triede prof. Emílie Dzemjanovej v zahraničí (Francúzsko, Japonsko, Španielsko, Dánsko). Patrí k tým šťastlivcom, ktorí mali možnosť študovať u svetoznámeho organistu Oliviera Latryho, ktorého sme mohli počuť 25. 7. 2021 v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach v rámci Košickej hudobnej jari v letnom období. Logicky vystavala dramaturgiu svojho recitálu 19. 9. 2021 v Kostole sv. Antona Paduánskeho v Košiciach s dôrazom na francúzskych skladateľov a hudobného baroka. Veľmi pôsobivo vyznel výber z Livre d´Orgue – Quatrième Ton Jacquesa Boyvina. Chaconne des Scaramouches Jeana-Baptistu Lully uviedla vo svojej úprave. Baroková časť koncert vyvrcholila v Bachovom Concerte D dur BWV 972 na Vivaldiho op. 3 № 9 V 230, ktorý je spomedzi šiestich koncertov na koncerty iných skladateľov poslucháčsky veľmi vďačný. Ravela skladba Le Tombeau de Couperin je známa z klavírnej alebo orchestrálnej verzie. Umelkyňa poslucháčom predstavila toto dielo vo svojej úprave pre organ. Záver recitálu patril miniatúre vo forme improvizácie na melódiu piesne Kukulienka, kde si bola, v ktorej zaujala ako vynikajúca improvizátorka. Moniku Melcovú mali možnosť si vypočuť na historických organoch v Letohrádku Dardanely v Markušovciach 17. 9. 2021.

V Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach 21. 9. 2021 na dvojmanuálovom organe firmy Rieger z roku 1880 sa predstavil Wolfgang Capek, zbormajster, pedagóg a hlavný organista Kostola sv. Augustína vo Viedni v Rakúsku. V úvode zaznel ďalší z Bachových koncertov na Vivaldiho Koncert op. 3 № 11 RV 565 Concerto d mol BWV 596 a nadviazal na recitál predchádzajúcej umelkyne. Ako liturgický organista sa prejavil aj ďalším výberom skladieb. Po výbere z Haydnovych miniatúr z tridsiatich dvoch skladieb Flötenuhr (Flautové hodiny) zaujal Mozartovou Fantaziou f mol KV 608, ktorá sa formálne blíži k francúzskym ouvertúram a svojou náročnosťou zaujme interpreta i poslucháča. Dve časti zo Sept improvisations, op. 150 Camille Saint-Saënsa priniesli francúzsky šarm i farebnosť, ktorú dispozícia organa umožnila. César Franck, sám vynikajúci organista a skladateľ, zanechal skladby, ktoré sú trvalou súčasťou repertoáru organistov. Z cyklu Cinq Pièces pour harmonium vybral sólista časť Communion, ktorú poňal ako meditáciu na prijímanie. Umelec sa predstavil aj ako skladateľ Paraphrase über das Te Deum s využitím známej témy, ktorú vystaval v pútavé improvizácie s dôrazom na majestátnosť i jemné dynamické farebné odtiene. Consolation IV. Des dur Franza Liszta využil jemné nuansy dynamiky i farebnosti organových registrov. Poslucháčov obdaroval improvizáciou na duchovnú pieseň Lobe den Herren, den Mächtigen König der Ehren, ktorá je súčasťou spevníkov viacerých jazykových oblastí. Wolfgang Capek sa 23. 9. 2021 predstavil vo Kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.

Víťaz mnohých medzinárodných súťaží, študent okrem iného aj už uvedeného Oliviera Latryho, popredný český organista Pavel Kohout v Katedrále sv. Albety Uhorskej v Košiciach si 24. 9. 2021 uctil pamiatku prof. Ivana Sokola interpretáciou Bachovho chorálu O Mensch, bewein dein Sünde gross BWV 622. V príhovore v záverečnej klaňačke sa umelec vyznal z obdivu k prof. Ivanovi Sokolovi ako interpretovi, pedagógovi a vzácnemu priateľovi. Do svojho programu zaradil aj miniatúru Ľudovú pieseň – Z hury od Braniska z Organovej knihy pre Ivana Sokola od skladateľa Jozefa Grešáka, ktorého umelec povzbudzoval v kompozičnej činnosti. Ciaccona in e BuxWV 160 lübeckého skladateľa Dietricha Buxtehudeho pripomenula dobu, v ktorej takí velikáni Bach i Händel chodili obdivovať tohto protestanského skladateľa aj pre jeho brilantné ovládanie kontrapunktickej práce. Z bohatej českej organovej literatúry vybral sólista dve skladby, ktoré spájala osobnosť skladateľa. Prvou bola Fantasie na motívy symfonickej básne Vyšehrad od Bedřicha Smetanu op. 33 Josefa Kličku a Vltavu z cyklu Má vlast Bedřicha Smetanu v úprave Barbary Bannasch. V oboch skladbách sa Kohout predstavil s veľkým citom pre farebnosť, kresbu detailu i celých scenérií, rovnako ako vytváranie majestátu s využitím dispozícií nástroja. Pavel Kohout 26. 9. 2021 hosťoval v Kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove.

Záverečný koncert 27. 9. 2021 v Kostole sv. Košických mučeníkov v Košiciach – Nad jazerom patril Davidovi Bendixovi Nielsenovi, dánskemu organistovi maďarského pôvodu. Najmladší interpret sa predstavil na zaujímavom nástroji v mladej slovenskej organárskej firmy bratov Biesovcov. Nástroj s opusovým číslom dva o troch manuáloch dispozične navrhol prof. Ivan Sokol, ktorý sa jeho kolaudácie už nedožil. Praeludium e mol („Veľké“) Nicolausa Bruhnsa, žiaka slávneho lübeckého organistu Buxtehudeho, predniesol s perlivým vyartikulovaním chromatizmov, opakovaných tónov a s bodkovanými rytmami. Objavným bolo zaradenie skladby Pari intervallo estónskeho skladateľa Arvo Pärta. Obohacujúco pôsobilo aj zaradenie skladby Drei Tonstücke, op. 22 dánskeho skladateľa, organistu, huslistu, dirigenta a pedagóga Nielsa Wilhelma Gadeho. Z Grešákovej Organovej knihy pre Ivana Sokola zaznela meditatívna Modlitba. Variácie nad ostinátnym bassom v Bachovej Passacaglii c mol BWV 582 nenechali nikoho na pochybách, že najmladší účastník jubilejného festivalu je výnimočne disponovaným umelcom, ktorý v dialógu s týmto nástrojom pripravil nevšedný umelecký zážitok. Kvôli úplnosti doplňme, že sme si vypočuli ešte tri chorály z Lipského rukopisu. David Bendix Nielsen sa predstavil aj v Poprade 29. 9. 2021 v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie.

Súčasťou jubilejného ročníka bola aj výstava fotografií Make Organs Great Again Dávida Hanka, ktorého fotografie sa stali súčasťou koncertného bulletinu i jubilejnej publikácie Štátnej filharmónie 50 ročníkov Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola. Vo vyznaní dramaturgičky festivalu Gertrud Sokol nachádzame: „Stretnutia a rozhovory so starými i mladými poslucháčmi, z ktorých viacerí ešte zažili na koncerte Ivana Sokola osobne, boli pre mňa vždy obohacujúce. Vznikli priateľstvá medzi organistami, aj medzi organistami a mnou, ktoré pretrvávajú dodnes.“

Štúdiom historického pohľadu na festival prispela PhDr. Lýdia Urbančíková, dlhoročná hudobná redaktorka, muzikologička, hudobná kritička a publicistka, ktorá mnohé koncerty zaznamenala na pásy Košického rozhlasu. Autentické svedectvo o stavbe koncertného organa v Dome umenia v roku 1976 napísal huslista a pedagóg Karol Petróczi, dlhoročný koncertný majster orchestra. Pokračovateľka v pedagogickom diele na Konzervatóriu v Košiciach prof. Mgr. art. Emília Dzemjanová, ArtD., reflektuje väzbu medzi festivalom a pedagogickou rovinou výchovy budúcich organistov. Práve svedectvo o tomto prepojení vydal niekdajší študent školy Mgr. art. Marek Vrábel, ArtD., ktorý spoznal majstra Ivana Sokola aj ako vedúceho doktorandského štúdia. V povinnej štatistike nájde čitateľ informácie o účinkujúcich sólistoch, dirigentoch, orchestroch a ďalších telesách a premiérach v uplynulom polstoročí.

Štátna filharmónia Košice je zárukou pokračovania festivalu v budúcnosti. Patrí jej poďakovanie za realizáciu festivalu aj v týchto zložitých podmienkach pandémie. Rovnako je vytvorený priestor, aby sa v budúcnosti súčasťou programového bulletinu stali dispozície jednotlivých organov a stručné informácie o skladbách recitálov.

Víziu festivalu v otváracom príhovore načrtla riaditeľka Mgr. Lucia Potokárová: „Štátna filharmónia Košice si preto ukladá za cieľ v tejto činnosti pokračovať a aj naďalej rozvíjať atraktivitu a kvalitu festivalu. Do budúcna by sme radi rozšírili programovú koncepciu festivalu o komorné koncerty, či výnimočné multižánrové prepojenia… Tradíciou by malo byť taktiež zaradenie koncertu mladých začínajúcich interpretov, čím vytvoríme priestor a príležitosť na ich prezentáciu.“

Silvia Fecsková, muzikologička

Foto: Jaroslav Ľaš, Pavel Kastl, Dávid Hanko, Miriama Fenciková