„Pre huslistu začiatočníka je veľmi ťažké vylúdiť čo i len jeden pekný tón, preto potrebuje veľa trpezlivosti.“

„Hrať na pódiu s orchestrom je niečo úplne odlišné ako cvičiť tú istú skladbu doma.“

„V kvalitnom orchestri sa väčšinou na jedno miesto hlási niekoľko desiatok huslistov.“

Mimořádný koncert K poctě Milana Rastislava Štefánika má dnes na programu mimo jiné Dvořákův Houslový koncert. Hraje Slovenská filharmonie, sólistou je mladý slovenský houslista Dalibor Karvay, který se řadí mezi významné umělce své generace. Patří nejen mezi vyhledávané interprety, ale také rád a často předává své zkušenosti mladým. Patří mezi lektory Letní hudební akademie Kroměříž a vyučuje ve Vídni. V rozhovoru pro portál KlasikaPlus.cz se mimo jiné svěřil, že studentům se snaží předat zejména své pódiové zkušenosti.

Na mimořádném koncertě Slovenské filharmonice k Roku M. R. Šťefánika teď hrajete Koncert a moll Antonína Dvořáka. Jakou má pozici ve Vašem repertoáru?

Som veľmi rád, že v poslednej dobe hrávam koncert A. Dvoraka oveľa častejšie. V mojom repertoire má rovnakú pozíciu ako najvýznamnejšie husľové koncerty iných velikánov ako sú: Čajkovskij, Brahms, Mendelssohn, Beethoven atd.

Jak vnímáte českou hudební tvorbu? Je vám bližší než jiná – ruská, německá…?

Česká hudobná tvorba sa radí medzi svetovú elitu. Čo sa týka mňa, či ide o ruskú, nemeckú alebo českú tvorbu, snažím sa ku každej skladbe pristúpiť rovnako závažne, nerobím rozdiely. Vybudovať si kladný vzťah k dielu, ktoré momentálne cvičím, je pre mňa mimoriadne dôležité.

Jak silné je vaše cítění československé minulosti, vědomí o existenci společného státu?

Narodil som sa ešte ako československé dieťa a dodnes sa veľmi dobré cítim aj v Českej republike. Najčastejšie navštevujem Prahu, nakoľko tam mám mnoho rôznych aktivít, ale taktiež si rád oddýchnem na Sliezsku, odkiaľ pochádza moja manželka.

Kterou slovenskou skladbu považujete za typickou, nejznámější, ikonickou? A co ze slovenské hudby je Vám nejdražší?

Asi najtypickejším slovenským dielom je opera Eugena Suchoňa Krútňava. Od tohto skladateľa hrám veľmi rád aj jeho sonatínu pre husle a klavír a často interpretujem aj skladby Ladislava Burlasa, či Ladislava Kupkoviča.

Co je pro housle nejcharakterističtější? Kantiléna, zpěvnost, svítivý tón…?

Husle môžu asi najprirodzenejšie napodobniť ľudský spev. No pre huslistu začiatočníka je veľmi ťažké vylúdiť čo i len jeden pekný tón, preto potrebuje veľa trpezlivosti. Momentálne je na svete mnoho fantastických huslistov, ktorí hraju technicky dokonale. Rozdiel v ich hre je hlavne v tvorení tónu a v rôznej interpretácii.

Angažujete se pro novou tvorbu, nebo jste spíš typ romantického interpreta?

Cítim sa viac romantickým interpretom, ale častokrát som sa stretol s novodobou tvorbou na medzinárodných súťažiach, kde som interpretoval skladbu, ktorá bola priamo napísaná pre danú súťaž. Vzhľadom na to, že neexistovala žiadna nahrávka, bola to pre mňa výborná skúsenosť. Mnohokrát sa v modernej hudbe využívajú rôzne atypické zvuky nástroja a skladateľ dáva väčšiu voľnosť interpretovi.

Když vyučujete, jako například letos v létě na Letní hudební akademii v Kroměříži, na co se soustřeďujete?

Sústreďujem sa hlavne na to, aby sa študenti po skončení kurzu cítili uvoľnenejšie v ich hre. Väčšinou to pomôže k tomu, aby hrali lepšie ako predtým.

Co je podstatné mladému houslistovi říkat, připomínat, objasňovat? A co necháváte jen na něm?

Pre mladého huslistu je dôležité, aby mal kvalitné základy, dobré postavenie rúk a bol pri hraní uvoľnený. Naopak nesnažím sa meniť jeho interpretáciu, ale skôr mu pomôcť v tom, aby výsledný efekt bol taký, ako si to predstavuje on.

Kam je pro slovenského interpreta vlastně z Bratislavy takříkajíc blíž.. a nemyslím zeměpisně – do Vídně nebo do Budapešti?

Pre mňa to bola jednoznačne Viedeň, nakoľko som mal možnosť študovať u jedného z najlepších pedagógov na svete prof. Borisa Kuschnira.

Ve Vídni teď také učíte, jaká je to pro Vás zkušenost? Jaké je tam prostředí, náhled na hudbu, odezva studentů…?

Viedeň je jedno z najdôležitejších centier klasickej hudby. Je to vidno už len na tom, že na prijímacie skúšky na MUK Univerzitu, kde vyučujem, sa hlási každý rok približne 80 huslistov z celého sveta. Je to veľmi zaujímavé žiť v takomto kozmopolitnom prostredí, kde sa stretávajú rôzne odlišné kultúry.

Máte nějaké speciální osobní metody výuky?

Mojim študentom sa snažím odovzdať hlavne moje pódiové skúsenosti, pretože hrať na pódiu s orchestrom je niečo úplne odlišné ako cvičiť tú istú skladbu doma. Na mnohé technické a interpretačné úskalia by som bez možnosti koncertovania neprišiel.

Jak se liší příprava houslisty na špičkovou sólovou dráhu a na hraní v orchestru?

Je veľa faktorov, ktoré vplývajú na to, aby ste sa stali v dnešnej dobe špičkovým interpretom. Ako napríklad podpora rodičov, kvalitný pedagóg, prvotriedný nástroj, možnosti koncertovania už v útlom veku, osobné kontakty a tak isto výborný manažment. Pritom nechcem povedať, že získať miesto v kvalitnom orchestri je samozrejmosťou. Nesmierna konkurencia je aj tam, väčšinou sa na jedno miesto hlási niekoľko desiatok huslistov.

Začali jsme u nejbližšího koncertu, ale jakou máte před sebou sezónu?

Mám pred sebou niekoľko zaujímavých projektov. Jedným z týchto budú koncerty s vynikajúcim českým klaviristom s Ivom Kahánkom. Okrem toho sú naplánované sólové koncerty, ako aj koncert s Radkom Baborákom v Berlíne.

Foto: Peter Brichta