Lucia Maloveská

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění i k psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. V současnosti studuje hudební teorii na pražské AMU a vzdělání v nejbližší době rozšíří v rámci studijního pobytu na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Zaměřuje se na tvorbu slovenských skladatelů a také na racionální kompoziční postupy. Jako hudební recenzentka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1 - a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

3

„Ako jediné divadlo na Slovensku systematicky uvádzame operetu či klasický muzikál, čo kladie na našich sólistov oveľa väčšie nároky.“

„La Gioconda je skvelé hudobné dielo – dokáže osloviť hneď na prvé počutie.“

„Som naozaj hrdým šéfom opery.“

Štátna opera Banská Bystrica, ktorá tento rok oslavuje 60 rokov od svojho založenia, sa v pondelok 17. februára predstaví v Prahe na Festivale Opera 2020. Prinesú Giocondu Amilcare Ponchielliho. Inscenáciu, ale aj stredoslovenskú scénu všeobecne, približuje v rozhovore jej umelecký šéf Šimon Svitok.

 
0

„Soňa Červená opäť ukázala, že je na tunajšej scéne skutočným fenoménom.“

„Umelkyňa má v sebe okrem šarmu a elegancie aj celkom jedinečný zmysel pre komediálnosť a Kuchyňská revue mala v jej podaní očarujúci kabaretný nádych.“

„Balada o námorníkovi z Bretónska bola v jej podaní elektrizujúca.“

Soňa Červená v doprovodu Karla Košárka oslnila publikum čtvrtečního koncertu. Programu z děl českých i zahraničních skladatelů vévodily písně Jiřího Červeného, otce slavné pěvkyně. Působivý exkurz do minulého století podpořila i volba prostor funkcionalistické vily v Praze a recitál se pro všechny přítomné proměnil v nezapomenutelný zážitek.

 
40

„Česká filharmónia dobre predviedla, ako sa jej darí zvládať charakter neskorého romantizmu, neoklasicizmu a neofolklorizmu.“

„Poľský klavirista Piotr Anderszewski sa s Bartókovým opusom vysporiadal kvalitne, bez klišé.“

„Jakub Hrůša ukázal, že Janáčkovi rozumie, Českú filharmóniu podnietil k ohromnému zvuku, nasadeniu a sugestívnosti.“

Prevažne skladby českých autorov zneli 29. januára v Dvořákovej sieni, v rámci štvrtého koncertu abonentnej rady A Českej filharmónie. Popri dielach Suka, Haasa a Janáčka bol jediným zahraničným kontrapunktom Koncert pre klavír a orchester č. 3 od Bélu Bartóka v podaní renomovaného Piotra Anderszewského. Dirigoval jeden z momentálne najvýraznejších Čechov v hudobnej sfére, hlavný hosťujúci dirigent Jakub Hrůša.

 
13

„S charakterom skladateľovej reči sa najlepšie vysporiadal Ivo Kahánek.“

„Sestry Labèque sú pre mňa absolútnym stelesnením šarmu a pôvabu.“

„Tucet hráčov v malom orchestri podal skvelé výkony.“

Česká filharmonie si na abonentný koncert B3 vybrala diela, ktorých dôležitým prvkom je „dvojitosť“: či už v rámci orchestru alebo sólistov. Ťažiskom programu, ktorý 24. januára naživo odvysiela aj známy hudobný kanál Mezzo, tak bola hudba Bohuslava Martinů, konkrétne Dvojkoncert pre dva sláčikové orchestre, klavír a tympany H 271 a Koncert pre dva klavíry a orchester H 292. Doplnila ich Symfónia č. 2 „Le Double“ Henriho Dutilleuxa, ktorý by, mimochodom, celkom príznačne práve v deň prvého koncertu 22. januára oslávil 104. narodeniny.

 
1

„Berg písal operu počas 1. svetovej vojny, a opus tak naberá ešte konkrétnejšie kontúry apokalypsy, ktoré zdôrazňuje aj pojatie režiséra Williama Kentridgea.“

„Exponované „madscenes“ sú v operách zvyčajne určené ženám: psychické rozpoloženie Wozzecka po vražde Marie, zvlášť v interpretácii, akú predviedol Peter Mattei, však za nimi príliš nezaostáva.“

„Wozzeck v Metropolitnej opere ostal tragickým obrazom ľudskej duše v čase najväčšieho zla.“

Prvým tohtoročným predstavením, ktoré Metropolitná opera naživo prenášala do kín po celom svete v rámci projektu Live in HD, bol Wozzeck Albana Berga. Inscenáciu diela predstaviteľa Druhej viedenskej školy uviedla Met ešte koncom minulého roku, s Petrom Matteim a Elzou van den Heever v hlavných úlohách. Predstavenie premietalo 11. januára aj pražské Kino Světozor.

 
1

„Obsadenie obnoveného naštudovania Fidelia je plné zahraničných hostí.“

„Pri Fideliovi nepovažujem aktualizáciu za násilnú, jeho základná idea predsa dobovému určeniu nepodlieha.“

„Sunnegårdh zdôrazňuje najmä odvahu, odhodlanie Leonory, pristupuje k nej ako k žene, ktorá svoje emócie dokáže mať maximálne pod kontrolou.“

Akokoľvek významný bol slávnostný koncert k znovuotvoreniu Státní opery, do skutočného života budova operného domu znovu vstúpila až prvým predstavením 9. januára. Inscenáciou, ktorá sa na jej nových doskách odohrala ako prvá, bol Beethovenov Fidelio.

 
8

„Vedľa Barbory Řeřichovej sa skvele predviedla aj mladá Patrícia Janečková v subretnej role Despiny.“

„Così fan tutte by síce určite „zniesla“ aj viac aktualizácie, na druhej strane jej ale táto podoba svedčala a myslím, že bola pre publikum bezprostredne funkčná.“

„Olomoucká inscenácia je nenáročným, klasicky komediálnym kusom.“

Bláznivá, farebná, hravá. Táto trojica slov azda najlepšie vystihuje charakter inscenácie Mozartovej opery Così fan tutte, s ktorou sa na festivale Opera prezentovalo Moravské divadlo Olomouc. Pro výdatnú dávku všetkého, čo opera buffa ponúka, si tak 6. januára mohlo do Stavovského divadla prísť aj pražské publikum.

 
0

„Inscenácia bola premiérovaná v decembri 2018 a vyslúžila si množstvo pozitívnych až nadšených komentárov.“

„Kubáňovo majstrovské herecké stvárnenie oboch špecifických postáv malo pre inscenáciu v podstate nosný charakter.“

„Dej sa vrezáva pod kožu s tým, že pojednávané otázky hodnôt a morálky sa predsa stále týkajú všetkých z nás.“

Dvakrát o večnom zatratení: aj tak by sme mohli označiť dvojtitul libereckého Divadla F. X. Šaldy Francesca da Rimini – Lakomý rytier. Dve jednoaktovky od Sergeja Rachmaninova predviedol súbor 5. januára v Národním divadle ako súčasť festivalu Opera.

 
9

„Interpretácia bola veľmi presvedčivým, jasným výkladom Beethovenovej hudby.“

„Koncert D dur bol v podaní Kavakosa pojatý veľmi precízne, s interpretačným nadhľadom.“

„Čo baví interpretov, je zákonite na dobrej ceste zaujmúť aj poslucháča.“

S čisto beethovenovským programom začala pred Vianocami abonentná rada C Českej filharmónie. V Koncerte pre husle a orchester D dur a v Symfónii č. 3 Es dur „Eroica“ bol pritom stredobodom pozornosti jediný umelec, Leonidas Kavakos, ktorý na koncertoch 19.‒21. 12. zohráva dvojrolu sólistu a dirigenta.

 
7

„Bolo zaujímavé pozorovať, s akou vážnosťou klavirista pristúpil k Schumannovým slávnym skladbičkám, ktoré, ako už z názvu vyplýva, bývajú často spájané práve s deťmi.“

„Prudké zmeny dynamiky na mňa niekedy napriek bezproblémovému technickému prevedeniu pôsobili nelogicky.“

„Ako najlepšie číslo večera sa mi javila Schubertova Sonáta.“

„Jeden z najžiadanejších českých klaviristov“ – aj taký titul si v posledných rokoch získal Lukáš Vondráček. Pomedzi desiatky koncertov v zahraničí sa však opäť ukázal aj v Prahe a publikum ho mohlo počuť na jednom z klavírnych recitálov, ktoré usporadúva Symfonický orchestr hlavního města Prahy FOK. V sobotu 14. decembra tak Vodráček vystúpil v Rudolfine s prevažne romantickým programom zloženým z diel Schumanna, Smetanu, Ravela a Schuberta.

 
Strana 1 z 7