2023-01-19-SOCR-Elina-Vahala-01

„Dramaturgia predstavovala zaujímavý pohľad na hudbu prvej polovice 20. storočia – a v rukách SOČR-u sa jej dostalo kvalitnej interpretácie.“

„Napriek zrejmej technickej suverenite nehrala Vähälä „na efekt“, jej hra bola zreteľne premyslená, nechýbal jej prežitok.“

„Koncertné zážitky sa často spájajú najmä s výkonom sólistu – a hoci ma Elina Vähälä veľmi zaujala, zásadný zážitok som si odnášala zo záverečného Messiaena.“

Čisto z diel 20. storočia vystaval 16. januára Symfonický orchestr Českého rozhlasu program svojho abonentného koncertu. Večer s hudbou Janáčka, Bartóka a Messiaena dirigoval Sylvain Cambreling, sólového partu v Bartókovom Husľovom koncerte č. 2 sa ujala Elina Vähälä.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
2023-01-16-MSloboda-novinka-09

„To považujem za jeden z najzásadnejších kladov albumu: skladateľ nás núti započúvať sa a zároveň k tomu vytvára inšpiratívne podmienky.“

„Z celej nahrávky je zrejmé, že ide o hráčov, ktorí majú v rámci súčasnej hudby už mnoho skúseností. Nejde pritom len o to, do akej miery sa spolupodieľajú na výslednom vyznení, ale aj na tom, nakoľko pochopili slovník týchto skladieb.“

„Premeny sú v čase roztiahnuté tak, že samotný proces zmeny vnímame skôr okrajovo.“

Ešte v lete minulého roka vydal mladý slovenský skladateľ Matej Sloboda debutové CD. Dvojalbum Doctor ONE & Mistress PULSE nahral so svojim súborom Ensemble Spectrum a obsahuje celkom šesť kompozícií zameraných na pomalé procesy a statickosť.

 
Zveřejněno v NovinkaPlus
2022-11-25-PKFLejava-50

„Zdá sa, že hudobný tok už-už zastane alebo prestane znieť – potom však príde ďalší nepatrný podnet.“

„Paľova interpretácia sa jednoznačne stala jednou z nosných zložiek celého diela.“

„Eliška Bošková sa s technickou náročnosťou skladby nielenže vysporiadala, ale dokázala naozaj veľmi farebne a nápadito pojať jednotlivé nuansy a docieliť plastický výsledok.“

Dirigent, alebo skladateľ? Takouto otázkou uvádzala PKF – Prague Philharmonia koncert, ktorý v rámci Cyklu soudobé hudby S venovala slovenskému umelcovi Mariánovi Lejavovi. Vzhľadom k aktivitám tohto hudobníka sa pritom úvodná otázka stáva skôr rečníckou – a kým doteraz spolupracovala PKF s Lejavom najmä ako s dirigentom, v utorok 22. novembra ho v NOD-e predstavila aj ako vynikajúceho skladateľa.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
303

„Bolo zrejmé, že vybraní autori a autorky premýšľajú o forme, o tom, ako sa vysporiadať s tradičnými lineárnymi, teleologickými postupmi, a že viac či menej počítajú s vplyvom percepcie poslucháča.“

„V tomto prípade sa Mikyskovi naozaj podarilo štrukturovať priebeh skladby tak, aby poslucháčov vtiahol do svojej ‚hry‘, do svojho pojatia času.“

„Demoč je jedným z autorov, ktorý s striedmymi elementmi dokáže pracovať mimoriadne účinne a precízne.“

Zásadní mládí – takúto tému mal ďalší zo „zásadných“ koncertov, ktoré Ostravské centrum nové hudby každoročne organizuje v pražskom DOX-e. Zatiaľ čo v minulých rokoch sme mali možnosť počuť takpovediac monotematické koncerty (Zásadní Xenakis či Lang), tentokrát bol program o poznanie rozmanitejší. 15. novembra totiž zazneli orchestrálne skladby piatich mladých autorov a autoriek z rôznych krajín.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
800

„Interpretácia sa stáva zážitkom, v ktorom má každý tón, každé gesto svoje presné miesto a význam.“

„Tereza Horáková je v oblasti súčasnej hudby známym ‚pojmom‘; napriek svojmu mladému veku je medzi autormi vyhľadávanou interpretkou.“

„Hudba akoby ustupovala Skácelovmu majstrovstvu.“

Huslistka Tereza Horáková usporiadala v stredu 9. novembra koncert s názvom „Na dně každé písně...“ venovaný stému výročiu narodenia básnika Jana Skácela. Citlivo vystavaný literárno-hudobný večer tak patril jeho básňam a komorným dielam skladateľov, ktorí sú autorke projektu blízki: Ondřeje Štochla, Jiřího Slabihoudka, Valentyna Sylvestrova a Pavla Zemka Nováka.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
2

„Vinnickaja vládne bezchybnou technikou, ktorá jej umožnila suverénne sa pohybovať aj vo veľmi rozmanitom programe.“

„V niektorých momentoch akoby sa zdráhala s poslucháčmi zdieľať všetko hneď a bezprostredne.“

„Vinnickaja má podľa mňa neobyčajný cit pre kontrasty.“

„Lvice klavíru“ – i takový titul si od kritiky vysloužila vítězka Soutěže královny Alžběty, klavíristka Anna Vinnickaja. Jedinečná umělkyně zavítala v rámci Klavírního festivalu Rudolfa Firkušného do Prahy, s recitálem z děl Césara Francka, Alexandra Skrjabina, Fryderyka Chopina a Maurice Ravela.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00001

„Jakubovi Piklovi sa podarilo skladbu pôsobivo vygradovať a dať jej prirodzený spád.“

„Veľmi dobre znela časť pre mužský zbor, v ktorej interpreti pristupovali k rytmu a presnej dikcii naozaj veľmi aktívne.“

„Najpresvedčivejšie z celého večera potom podľa mňa vyzneli nasledujúce Moravské dvojspevy.“

Kühnův smíšený sbor pripravil na stredu 19. októbra veľmi zaujímavý koncert, ktorého program zahrnoval diela nórskych a českých autorov. Pod taktovkou nového zbormajstra Jakuba Pikly predviedol zbor výkony na vysokej úrovni – a to všetko za účasti významného nórskeho autora Lasseho Thoresena a nórskeho veľvyslanca Victora Conrada Rønneberga.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
středa, 05 říjen 2022 11:00

Tvořivá hybatelka rezonance Nikol Bóková

2

„Výsledkom boli dynamické, premenlivé kompozície, ktoré boli svojim spôsobom kľúčom k tomu, aby mohlo publikum lepšie porozumieť aj Bókovej interpretačným rozhodnutiam.“

„Bolo zrejmé, že práve v tomto okamihu na pódiu tvorí – a že ako poslucháči máme to šťastie, že môžeme do jej kreatívneho sveta nahliadnuť.“

„Lyrickejšia poloha Nikol Bókovej pristala, dominovali spevne vedené línie.“

Prvou „hýbateľkou rezonancie“ tejto sezóny sa 3. októbra stala Nikol Bóková. Ďalší ročník cyklu klavírnych recitálov v Anežskom kláštore, bytostne spätého s nástrojmi C. Bechstein, otvorila táto klaviristka predovšetkým dielami Fryderyka Chopina, Sergeja Rachmaninova a svojimi autorskými kompozíciami.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00004

„Agogicky striedmejšie pojatie sa týmto skladbám dobre hodilo.“

„Vondráček exceluje vo všetkých dôležitých atribútoch.“

„Bolo zrejmé, že má jasnú víziu o tom, kam hudobný prúd smeruje, a dokáže tak znásobiť účinok skladby na poslucháčov.“

Koncert Royal Philharmonic Orchestra s novým šéfdirigentom orchestru Vasilym Petrenkom a sólistom, klaviristom Lukášom Vondráčkom, patril medzi očakávané momenty tohtoročnej Dvořákovej Prahy. 14. septembra sa tak toto špičkové teleso postavilo pred zaplnenú Dvořákovu síň – a od prvých momentov prítomných poslucháčov uchvacovalo.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
003

„Tými najväčšími devízami je jednak samotná hudba Slavomíra Hořínku, jednak hlavná protagonistka Markéta Cukrová.“

„Mladučká speváčka Sarah Alon očarila kultivovaným, čistým hlasom, hereckou presvedčivosťou, ale aj tým, ako sa s celým ťaživým námetom vyrovnala.“

„Hudba má často vyslovene dejotvornú funkciu, práve vďaka nej dokážeme do príbehu preniknúť hlbšie.“

O novej opere Slavomíra Hořínky Tak tiše až a o jej naštudovaní, zverenom Spitfire Company a Orchestru Berg, sa nepíše ľahko. Skoro sa zdá, že sa to nehodí. Dielo, ktoré ide pod povrch v tak citlivej téme, v téme zneužívania detí, si asi vyžaduje predovšetkým vnímavého diváka a tradičné recenzentské prostriedky sa tak javia byť akosi neadekvátne. Na druhú stranu: nehovoriť o tomto počine by, aj vzhľadom k jeho námetu, bola rozhodne chyba. „Nechceli sme vytvoriť senzáciu,“ upozorňovali tvorcovia na jednej zo skúšok, na ktorej som mala možnosť byť prítomná. O tom, že tomuto presvedčeniu dostáli, sme sa mohli presvedčiť na premiérach v Divadle Komedie, 5. a 6. septembra. Recenzia z prvej z nich.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
001

„Čo však mali opery, aspoň rámcovo, spoločné, bol záujem o psychické procesy človeka – či už priamo o percepciu poslucháča, o jeho pozornosť, alebo o fenomén ľudskej pamäte.“

„Ak by sme sa nachvíľu chceli oprieť o žánrové škatuľky, mohli by sme povedať, že opera Lucie Páchovej Approximate bola zo všetkých troch kusov najvzdialenejšia tomu, čo si pod pojmom opera predstavujeme.“

„Emócie sopranistky Markéty Schaffartzik a barytonistu Vojtěcha Šemberu sa pritom ‚za rampu‘ dostávajú ako veľmi autentické a silné.“

Čisto štatisticky jednoznačne najpestrejší večer ponúkol festival Dni nové opery (NODO) 28. júna v ostravskom Divadle Antonína Dvořáka. Na programe boli tento večer tri krátke, komorné, jednoaktové opery: od Lucie Páchovej, Judith Berkson a Jamesa Laytona. Všetky z nich odzneli v premiére.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
007

„Bolo zrejmé, že východiská jednotlivých autorov sú si v určitých ohľadoch blízke, zároveň má ale každý z nich svoj jazyk a svoje témy.“

„Ticho je pre Tomáša Pálku dôležitá téma a myslím, že je skutočne jedným z autorov, ktorí s týmto fenoménom dokážu pracovať.“

„Je to skladba plná citlivých, jemných nuáns, krehkej siete vzťahov, ktoré si vyžadujú mimoriadne vnímavých interpretov.“

Spolok skladateľov Konvergence oslavuje v týchto dňoch už dvadsať rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti usporiadali členovia spolku koncert so svojimi skladbami, ktorý si ich publikum vypočulo 15. júna u svätého Vavřince. Išlo pritom o akúsi prehliadku toho, čo sa v Konvergenci deje, s akou hudbou sa stotožňuje, ale aj kam sa posunula: na programe totiž vedľa seba stáli ako nové, tak aj staršie skladby jednotlivých autorov.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
001

„Lejava aj v náročnejších faktúrach viedol orchester jasným gestom, kľúčový bol jeho prínos aj pre vystihnutie charakteru skladieb.“

„Čo sa týka piatkovej premiéry, treba určite mimoriadne vyzdvihnúť výkon sólistu Jana Hudečka, ktorý mal na celkovom vyznení skutočne veľký podiel.“

„Napriek umiernenejšiemu priebehu bolo v časti zreteľné určité pnutie, ktoré stále udržovalo pozornosť poslucháčov.“

Pravidelné orchestrálne koncerty Katedry skladby HAMU sú vždy veľmi zaujímavým exkurzom: zakaždým sa tu stretnú veľmi rôzne prístupy ku kompozícii a poslucháč si tak môže aspoň čiastočne predstaviť, ako rozmanito poslucháči katedry k hudbe pristupujú. 20. mája sme počuli diela štyroch študentov skladby, Michaela Andrewa Burta, Haštala Hapku, Darje Kukal Moiseevy a Jana Dobiáša: a jedným veľkým kladom večera bolo okrem iného aj to, že si ich kompozície vypočulo nezvykle početné publikum.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00004

„Markéta Cukrová, ktorá, ako všetci vieme, oplýva neobyčajným muzikantským dôvtipom, našla spoľahlivého a premýšľavého partnera v klaviristovi Gottliebovi Wallischovi.“

„Už v úvodných Dvořákových Piesňach op. 2 vyšlo najavo, ako vhodne bude lyriku vybraných piesní tento zvuk dopĺňať.“

„Všetko toto potrebuje nielen starostlivý prístup interpretov, ale aj otvorené publikum, ktoré všetky tieto podnety, často skrytejšie a tichšie, než sme zvyknutí, prijme.“

Šarm, pravdivosť emócií, nesmierne pestrá zvuková paleta, a to všetko v programe z neopočúvaných piesní a za použitia jedinečného nástroja. Aj vďaka týmto atribútom sa stal koncert mezzosopranistky Markéty Cukrovej a klaviristu Gottlieba Wallischa na festivalu Pražské jaro večerom, na ktorý bude publikum spomínať ešte dlho.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
úterý, 10 květen 2022 18:53

Jedinečný Messiaen Ireny Troupové

00007

„Lieder Company sa piesňovému repertoáru venuje systematicky a dokáže aj po stránke dramaturgie poskytnúť veľmi podnetné projekty.“

„Už od začiatku sa Červinek ukazoval ako znamenitý piesňový interpret.“

„Neviem si predstaviť mnoho speváčok, ktoré by sa Messiaenovho cyklu ujali tak presvedčivo, ako Irena Troupová.“

Spolok Lieder Company pripravil na sviatočný večer 8. mája veľmi zaujímavý – a, ako inak, piesňový – program z diel prvej polovice 20. storočia. Koncert sa skladal čisto z diel francúzskych autorov: Paula Dukasa, Marcela Duprého a Oliviera Messiaena. Protagonistami boli sopranistka Irena Troupová, barytonista Robin Červinek a klavirista Jan Dušek.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
0004

„Oproti iným pojatiam táto koncepcia pracovala s ďalšími dvomi zásadnými parametrami, so svetlom a s priestorom.“

„Výsledok bol žánrovo naozaj neuchopiteľný, nebola to ale eklektická mozaika: skôr vlastný, organický zvukový svet interpretov.“

„Dopriala som si ten luxus, že som sa nechávala vtiahnuť do štruktúry, ktorá ma obklopovala.“

O uvedení Stockhausenovho Aus den sieben Tagen s umelcami, akými sú Gareth Davis či Roland Dahinden, som už pred samotným uvedením v rámci Prague Music Performance hovorila ako o vzácnom počine. Po tom, čo som uvedenie 28. apríla zažila, síce na tomto tvrdení trvám; nie som však ani trochu spokojná s tým, ako málo to vypovedá o tom, čím skutočne tento zážitok bol.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
2222

„Táto dvadsaťminútová skladba je sugestívnou prehliadkou najrôznejších zvukov.“

„Podstatnými boli aj nahrané zvukové stopy. Vďaka nim Andre dostal do svojho diela jeden mimoriadne podstatný aspekt: šepot.“

„Zvuková pestrosť a nevšednosť nie je hlavným cieľom, skôr prostriedkom.“

„Je tam jediná nota, ktorá zaznie presne tak, ako je zapísaná,“ usmieval sa jeden z hráčov Orchestru BERG, klavirista Miroslav Beinhauer, počas rozpravy, ktorá prebiehala medzi dvomi uvedeniami skladby üg Marka Andreho. Dielo vzniklo ako akási zvuková pohľadnica, či esencia mesta Istanbul: a pre dosiahnutie čo najpresvedčivejšieho výsledku autor využíva nástroje spôsobom, ktorý bol aj pre skúsený Orchestr BERG v niečom neobvyklý. Možno aj preto uviedli skladbu hneď dvakrát v rámci jedného večera – v sále DOX+ zaznelo üg 11. apríla.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
009

„Jan Rybář, aspoň z môjho pohľadu, uprednostňoval zrozumiteľnosť pred extrovertnejšími gestami.“

„Občas sa niečo zopakuje – spravidla ale v inom kontexte, než po prvýkrát, v inej inštrumentácii, v inej faktúre.“

„Hoci ide o neustály proces, to, že sme sa ocitli v ďalšom stupni ‚škaredosti‘, často zbadáme, až keď už daný blok naplno prebieha.“

Koncerty projektu Hudba v souvislostech majú väčšinou skôr komorný charakter. Na aprílovom koncerte v La Fabrike však tvorcovia komorné hranice výrazne prekročili a pozvali si k spolupráci Filharmonii Hradec Králové. Pod taktovkou Jana Rybáře zahral orchester skladby Witolda Lutosławského, Jakuba Potočka, Györgye Ligetiho, Kateřiny Horké a Jana Rybáře.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00004

„Naším snad největším klenotem je koncertní nástroj Steinway & Sons.“

„Činnost Atria má tři základní programové pilíře: galerii, komunitní program a hudební akce.“

„Stál přede mnou úkol zachovat kontinuitu, ale zároveň Atrium otevřít, dát programu systém, zpřehlednit nabídku.“

Multifunkční, komunitní, dynamické. A také čím dále otevřenější koncertům klasické hudby. Tak bych ve zkratce charakterizovala Atrium na Žižkově, komorní prostor, který se poslední dobou stává dějištěm zajímavých hudebních počinů. O tom, jak se z Atria daří budovat moderní kulturní středisko a jaká hudba zde zní, prozrazují více ředitelka příspěvkové organizace Za Trojku Marie Kašparová a hudební dramaturgyně Atria Kristýna Borecká.

 
Zveřejněno v RozhovorPlus
00008

„Kuljabin zabezpečuje Grete šťastnejší koniec tým, že jej vo svojej koncepcii dáva talent.“

„Svetlana Aksenova sa ako flexibilná speváčka predstavila napríklad v prvom dejstve v tajomnej scéne v lese.“

„Teleso hralo koncentrovane; bolo však zrejmé, že má dielo v repertoári len krátko a s komplexnou partitúrou ešte nie je zžité na sto percent.“

Predstavenie novej inscenácie Vzdialeného zvuku od Franza Schrekera v utorok 29. marca uzavrelo tohtoročný Festival Opera. V rámci festivalu išlo pritom v podstate o prvú reprízu – na doskách Státní opery predtým zaznelo len v dvoch premiérach.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
Strana 1 z 6