001

„Čo však mali opery, aspoň rámcovo, spoločné, bol záujem o psychické procesy človeka – či už priamo o percepciu poslucháča, o jeho pozornosť, alebo o fenomén ľudskej pamäte.“

„Ak by sme sa nachvíľu chceli oprieť o žánrové škatuľky, mohli by sme povedať, že opera Lucie Páchovej Approximate bola zo všetkých troch kusov najvzdialenejšia tomu, čo si pod pojmom opera predstavujeme.“

„Emócie sopranistky Markéty Schaffartzik a barytonistu Vojtěcha Šemberu sa pritom ‚za rampu‘ dostávajú ako veľmi autentické a silné.“

Čisto štatisticky jednoznačne najpestrejší večer ponúkol festival Dni nové opery (NODO) 28. júna v ostravskom Divadle Antonína Dvořáka. Na programe boli tento večer tri krátke, komorné, jednoaktové opery: od Lucie Páchovej, Judith Berkson a Jamesa Laytona. Všetky z nich odzneli v premiére.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
007

„Bolo zrejmé, že východiská jednotlivých autorov sú si v určitých ohľadoch blízke, zároveň má ale každý z nich svoj jazyk a svoje témy.“

„Ticho je pre Tomáša Pálku dôležitá téma a myslím, že je skutočne jedným z autorov, ktorí s týmto fenoménom dokážu pracovať.“

„Je to skladba plná citlivých, jemných nuáns, krehkej siete vzťahov, ktoré si vyžadujú mimoriadne vnímavých interpretov.“

Spolok skladateľov Konvergence oslavuje v týchto dňoch už dvadsať rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti usporiadali členovia spolku koncert so svojimi skladbami, ktorý si ich publikum vypočulo 15. júna u svätého Vavřince. Išlo pritom o akúsi prehliadku toho, čo sa v Konvergenci deje, s akou hudbou sa stotožňuje, ale aj kam sa posunula: na programe totiž vedľa seba stáli ako nové, tak aj staršie skladby jednotlivých autorov.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
001

„Lejava aj v náročnejších faktúrach viedol orchester jasným gestom, kľúčový bol jeho prínos aj pre vystihnutie charakteru skladieb.“

„Čo sa týka piatkovej premiéry, treba určite mimoriadne vyzdvihnúť výkon sólistu Jana Hudečka, ktorý mal na celkovom vyznení skutočne veľký podiel.“

„Napriek umiernenejšiemu priebehu bolo v časti zreteľné určité pnutie, ktoré stále udržovalo pozornosť poslucháčov.“

Pravidelné orchestrálne koncerty Katedry skladby HAMU sú vždy veľmi zaujímavým exkurzom: zakaždým sa tu stretnú veľmi rôzne prístupy ku kompozícii a poslucháč si tak môže aspoň čiastočne predstaviť, ako rozmanito poslucháči katedry k hudbe pristupujú. 20. mája sme počuli diela štyroch študentov skladby, Michaela Andrewa Burta, Haštala Hapku, Darje Kukal Moiseevy a Jana Dobiáša: a jedným veľkým kladom večera bolo okrem iného aj to, že si ich kompozície vypočulo nezvykle početné publikum.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00004

„Markéta Cukrová, ktorá, ako všetci vieme, oplýva neobyčajným muzikantským dôvtipom, našla spoľahlivého a premýšľavého partnera v klaviristovi Gottliebovi Wallischovi.“

„Už v úvodných Dvořákových Piesňach op. 2 vyšlo najavo, ako vhodne bude lyriku vybraných piesní tento zvuk dopĺňať.“

„Všetko toto potrebuje nielen starostlivý prístup interpretov, ale aj otvorené publikum, ktoré všetky tieto podnety, často skrytejšie a tichšie, než sme zvyknutí, prijme.“

Šarm, pravdivosť emócií, nesmierne pestrá zvuková paleta, a to všetko v programe z neopočúvaných piesní a za použitia jedinečného nástroja. Aj vďaka týmto atribútom sa stal koncert mezzosopranistky Markéty Cukrovej a klaviristu Gottlieba Wallischa na festivalu Pražské jaro večerom, na ktorý bude publikum spomínať ešte dlho.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
úterý, 10 květen 2022 18:53

Jedinečný Messiaen Ireny Troupové

00007

„Lieder Company sa piesňovému repertoáru venuje systematicky a dokáže aj po stránke dramaturgie poskytnúť veľmi podnetné projekty.“

„Už od začiatku sa Červinek ukazoval ako znamenitý piesňový interpret.“

„Neviem si predstaviť mnoho speváčok, ktoré by sa Messiaenovho cyklu ujali tak presvedčivo, ako Irena Troupová.“

Spolok Lieder Company pripravil na sviatočný večer 8. mája veľmi zaujímavý – a, ako inak, piesňový – program z diel prvej polovice 20. storočia. Koncert sa skladal čisto z diel francúzskych autorov: Paula Dukasa, Marcela Duprého a Oliviera Messiaena. Protagonistami boli sopranistka Irena Troupová, barytonista Robin Červinek a klavirista Jan Dušek.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
0004

„Oproti iným pojatiam táto koncepcia pracovala s ďalšími dvomi zásadnými parametrami, so svetlom a s priestorom.“

„Výsledok bol žánrovo naozaj neuchopiteľný, nebola to ale eklektická mozaika: skôr vlastný, organický zvukový svet interpretov.“

„Dopriala som si ten luxus, že som sa nechávala vtiahnuť do štruktúry, ktorá ma obklopovala.“

O uvedení Stockhausenovho Aus den sieben Tagen s umelcami, akými sú Gareth Davis či Roland Dahinden, som už pred samotným uvedením v rámci Prague Music Performance hovorila ako o vzácnom počine. Po tom, čo som uvedenie 28. apríla zažila, síce na tomto tvrdení trvám; nie som však ani trochu spokojná s tým, ako málo to vypovedá o tom, čím skutočne tento zážitok bol.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
2222

„Táto dvadsaťminútová skladba je sugestívnou prehliadkou najrôznejších zvukov.“

„Podstatnými boli aj nahrané zvukové stopy. Vďaka nim Andre dostal do svojho diela jeden mimoriadne podstatný aspekt: šepot.“

„Zvuková pestrosť a nevšednosť nie je hlavným cieľom, skôr prostriedkom.“

„Je tam jediná nota, ktorá zaznie presne tak, ako je zapísaná,“ usmieval sa jeden z hráčov Orchestru BERG, klavirista Miroslav Beinhauer, počas rozpravy, ktorá prebiehala medzi dvomi uvedeniami skladby üg Marka Andreho. Dielo vzniklo ako akási zvuková pohľadnica, či esencia mesta Istanbul: a pre dosiahnutie čo najpresvedčivejšieho výsledku autor využíva nástroje spôsobom, ktorý bol aj pre skúsený Orchestr BERG v niečom neobvyklý. Možno aj preto uviedli skladbu hneď dvakrát v rámci jedného večera – v sále DOX+ zaznelo üg 11. apríla.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
009

„Jan Rybář, aspoň z môjho pohľadu, uprednostňoval zrozumiteľnosť pred extrovertnejšími gestami.“

„Občas sa niečo zopakuje – spravidla ale v inom kontexte, než po prvýkrát, v inej inštrumentácii, v inej faktúre.“

„Hoci ide o neustály proces, to, že sme sa ocitli v ďalšom stupni ‚škaredosti‘, často zbadáme, až keď už daný blok naplno prebieha.“

Koncerty projektu Hudba v souvislostech majú väčšinou skôr komorný charakter. Na aprílovom koncerte v La Fabrike však tvorcovia komorné hranice výrazne prekročili a pozvali si k spolupráci Filharmonii Hradec Králové. Pod taktovkou Jana Rybáře zahral orchester skladby Witolda Lutosławského, Jakuba Potočka, Györgye Ligetiho, Kateřiny Horké a Jana Rybáře.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
00004

„Naším snad největším klenotem je koncertní nástroj Steinway & Sons.“

„Činnost Atria má tři základní programové pilíře: galerii, komunitní program a hudební akce.“

„Stál přede mnou úkol zachovat kontinuitu, ale zároveň Atrium otevřít, dát programu systém, zpřehlednit nabídku.“

Multifunkční, komunitní, dynamické. A také čím dále otevřenější koncertům klasické hudby. Tak bych ve zkratce charakterizovala Atrium na Žižkově, komorní prostor, který se poslední dobou stává dějištěm zajímavých hudebních počinů. O tom, jak se z Atria daří budovat moderní kulturní středisko a jaká hudba zde zní, prozrazují více ředitelka příspěvkové organizace Za Trojku Marie Kašparová a hudební dramaturgyně Atria Kristýna Borecká.

 
Zveřejněno v RozhovorPlus
00008

„Kuljabin zabezpečuje Grete šťastnejší koniec tým, že jej vo svojej koncepcii dáva talent.“

„Svetlana Aksenova sa ako flexibilná speváčka predstavila napríklad v prvom dejstve v tajomnej scéne v lese.“

„Teleso hralo koncentrovane; bolo však zrejmé, že má dielo v repertoári len krátko a s komplexnou partitúrou ešte nie je zžité na sto percent.“

Predstavenie novej inscenácie Vzdialeného zvuku od Franza Schrekera v utorok 29. marca uzavrelo tohtoročný Festival Opera. V rámci festivalu išlo pritom v podstate o prvú reprízu – na doskách Státní opery predtým zaznelo len v dvoch premiérach.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
99

„Roberto Catalano zvolil asketické, strohé pojatie.“

„Napadne nás, že až v hodine smrti je hrdinka naozaj sama sebou, úplná, pochopená, milovaná…“

„Kučerová aj de Vicente dobre vedia, že ich postavy sú jedinečnými osobnosťami.“

Festival Opera 2022 pomaly vrcholí a v predošlom týždni stihol naplniť svoje predsavzatie zamerať sa nielen na české, ale aj na slovenské operné divadlo. Vo štvrtok 10. marca privítal festival Štátne divadlo Košice, v nedeľu 13. marca sme zhliadli La Traviatu Slovenského národného divadla, s popredným tenoristom Pavlom Bršlíkom v úlohe Alfreda.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
Lovci-perel-foto-Jan-Prochazka-5

„Orchester Moravského divadla Olomouc hral pod taktovkou Petra Šumníka skvele.“

„Stále pre nás zostáva skôr ľudskou bytosťou než vyvolenou kňažkou.“

„V určitých momentoch sa ‚perly‘ vo veľkosti tenisovej loptičky potichu kotúľajú po javisku.“

Festival Opera pokračoval v sobotu 5. marca predstavením Moravského divadla Olomouc, ktoré do Prahy privezlo Bizetovu operu Lovci perál. Inscenáciu diela, ktoré je hneď po Carmen autorovým najhranejším, uviedlo divadlo už v decembri 2019. Režisérom bol Dominik Beneš, hudobné naštudovanie viedol dirigent Petr Šumník.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
TiAmo-foto-Petra-Kozusnikova-6

„Každá zo scén pojednáva o inom aspekte, inej úlohe, respektíve inom probléme ženského bytia.“

„Vyznenie tohto diela pritom stojí a padá na jeho protagonistkách.“

„Opery sa režijne ujal Rocc, ktorý sa netají tým, že mu osud ženských hrdiniek v operách nie je ľahostajný.“

Komorná opera o premenách ženských rolí. Tak začína anotácia k opere TiAmo, tímovému projektu Iva Medka, Sáry Medkovej a Víta Zouhara. Dielo, ktoré sa premiéry dočkalo na jeseň minulého roku, sa do Prahy dostalo 30. januára, vďaka festivalu Opera 2022: a hneď na úvod treba poďakovať riaditeľke festivalu Lenke Šaldovej, že takéto projekty do festivalového programu zaraďuje. TiAmo totiž nemusí vzbudiť len debatu o premenách žien, ale azda aj o premenách opery ako žánru.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
118

„Za obzvlášť pozoruhodnú som považovala interpretáciu druhej skladby večera, rozsiahlej Schubertovej Fantázie f mol.“

„Celá interpretácia bola veľmi farebná, plná nápaditých a zároveň ohľaduplných riešení vo frázovaní.“

„Uhorské tance vynikali plným, vyrovnaným zvukom, duo pôsobilo veľmi zohrane.“

Priestor Atria na Žižkove sa stáva aj vo svete klasickej hudby čoraz vyhľadávanejšou adresou. Tento trend určite podporí aj nový klavírny cyklus, ktorý kolektív Atria práve tento mesiac odštartoval. Zahájenie cyklu pripadlo na posvätný muzikantský dátum – Mozartove narodeniny, pódium patrilo dvom výrazným osobnostiam českej klavírnej scény, manželom Kasíkovcom.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
400

„Keprtovej riešenia smerujú viac k ľudskému pojatiu Lišky Bystroušky a považujem ich za absolútne legitímne, režisérka sa nimi nespreneveruje Janáčkovej opere, ani jej predlohe.“

„Čo sa týka ansámblu sólistov, jednoznačne mu podľa mňa dominovali Lívia Obručník Vénosová ako Bystrouška a Pavel Vančura ako Revírník.“

„Očarujúce bolo pôsobenie detských účinkujúcich.“

V nedeľu 16. januára započal 15. ročník jedinečného Festivalu hudebního divadla Opera. Ako prvú z dvadsiatky inscenácií tohtoročného programu sme pritom videli Janáčkovy Příhody Lišky Bystroušky v naštudovaní Divadla F. X. Šaldy Liberec. Podarená réžia Lindy Keprtovej sa stala podkladom pre niekoľko pozoruhodných hudobných kreácií a aktívne pripomínala, že okrem rozprávkového rozmeru má opera ešte jeden, dôležitejší, ktorý zahrnuje rôznorodé otázky týkajúce sa ľudského bytia.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
70002

„Sila inscenácie pritom, aspoň pre mňa, spočíva najmä v dôraze na myšlienku aktu transplantácie.“

„Najočakávanejšia bola pre mňa v rámci Srdca práve scéna so samotnou transplantáciou.“

„Je celkom zrejmé, že takáto látka potrebuje citlivé, emotívne spracovanie.“

Tanečná dráma inšpirovaná skutočným príbehom. Tak charakterizovalo Divadlo J. K. Tyla v Plzni svoju novú inscenáciu Srdce, uvádzanú v koprodukcii s Agenturou Srdce. Inscenácia mala premiéru 4. januára v Prahe, na Novej scéne Národního divadla. Do tanečných vôd sa vydávam skôr výnimočne, tentokrát ma ale upútal, a vlastne i zaskočil, samotný námet inscenácie: tým bola transplantácia srdca.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
401

„Sleduje pocity človeka po vlastnej smrti, Euydikine zmätené dojmy z podsvetia, jej rozpoloženie, keď sa do podsvetia musí vrátiť.“

„Za veľkú devízu autora považujem jeho inštrumentačné majstrovstvo.“

„Orfeus je u Aucoina spievaný dvomi sólistami: barytonistom, ktorý predstavuje Orfea ako človeka, a kontratenorom, ktorý je takpovediac jeho umeleckým ja, hudbou, ktorá znie v jeho vnútri.“

Hudba dokáže poraziť smrť, ľudia to ale aj tak pokazia. Tak by sa dali preložiť slová skladateľa Matthewa Aucoina, ktorého opera Eurydice zaznela 4. decembra v newyorskej Metropolitnej opere. Vďaka HD prenosom do kín po celom svete sme mohli operu v skvelej kvalite sledovať aj v Prahe. Naskytla sa tak príležitosť zoznámiť sa s hudbou tridsaťjedenročného, ale v opernom svete už etablovaného Aucoina a zistiť, ako sa tento nesmrteľný príbeh zmení, ak ho budeme sledovať z pohľadu Eurydiky.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
Z6P6832c-Petr-Dyrc

„Teleso sa v tomto diele držalo skôr elegantného, miestami až hravého vyznenia.“

„Schopnosť vykresliť spevné, plastické línie sa tu tak ukázala ako jedna z najväčších devíz súboru.“

„Orbis trio vystihlo ťaživú náladu tejto hudby dokonale.“

O veľmi znamenitý večer v rámci komornej rady Symfonického orchestru hlavního města Prahy FOK sa v posledný novembrový deň postaralo Orbis trio. Teleso hrajúce v zložení Petra Brabcová (husle), Petr Malíšek (violončelo) a Stanislav Gallin (klavír) vystúpilo v Kostole sv. Šimona a Judy s programom z diel Ludwiga van Beethovena a Arna Babadžanjana.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
98

„Každopádne je ale veľmi zaujímavé sledovať, ako tento kus vplýva na vnímanie poslucháča.“

„Tento zážitok samozrejme potrebuje dobrého sprostredkovateľa, ktorým kvarteto Kahánek – Tkadlčíková – Gaálová – Praženica určite bolo.“

„Treba tiež spomenúť, že hráčom je, vďaka voľnejšiemu zápisu, zverené podstatne väčšie množstvo kompetencií, než zvyčajne.“

Česká filharmonie a Galerie Rudolfinum predstavili 20. novembra spoločný projekt, ktorým prekračujú hranice toho, na čo sme v dramaturgiách tohto telesa zvyknutí. Šlo by dokonca azda hovoriť o projekte, ktorý zľahka pracuje s aspektom provokácie. V nadväznosti na výstavu Not Without Joy, ktorou Galerie Rudolfinum upozorňuje na diela afroamerických umelcov a umeleckú reflexiu problémov vychádzajúcich z vnímania ich pôvodu, bolo do programu zaradené dielo Crazy Nigger Juliusa Eastmana. Takmer hodinu trvajúce dielo vo verzii pre štyri klavíri sme počuli v podaní Iva Kahánka a jeho študentov Elišky Tkadlčíkovej, Anny Gaálovej a Pavla Praženicu.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
211111C1704IlBoemohires23cPetraHajska

„Na to, že sa Mysliveček stratil zo zorného poľa interpretov či dramaturgov celkom neprávom, upozorňuje Collegium 1704 systematicky.“

„Obe predohry dali, najmä vo svojich krajných častiach, možnosť vyniknúť jedinečnému espritu telesa.“

„Technické dispozície boli pre Šaturovú najmä nástrojom k tomu, aby vypovedala to, čo je v áriách obsiahnuté.“

Josef Mysliveček a Wolfgang Amadeus Mozart. Práve hudbou týchto dvoch autorov z obdobia klasicizmu naplnilo Collegium 1704 svoj koncert Il Boemo, ktorý sa odohral 11. novembra v Rudolfinu. Dirigoval Václav Luks, sólistkou bola Simona Šaturová.

 
Zveřejněno v ReflexePlus
Strana 1 z 6