„Dirigent hudobný tvar Händlovho Concerta grossa modeloval ako farbistú drobnokresbu“

„Švajčiarsky dirigent si s bohatým pradivom Bartókovej hudobnej reči poradil ako zdatný profesionál“

„Päťdesiatnik Kaspar Zehnder je dnes na vrchole svojich tvorivých síl“

Prvá dvojica májových abonentných koncertov Slovenskej filharmónie sa v bratislavskej Redute konala v dňoch 11. a 12. mája 2023 pod taktovkou švajčiarskeho dirigenta Kaspara Zehndera a so štyrmi sólistami z radov prvých hráčov dychovej sekcie orchestra – flautistom Cyrilom Šikulom, hobojistom Matúšom Veľasom, hornistom Róbertom Kisom a fagotistom Petrom Kajanom.

Dramaturgia sa niesla v znamení minulého, roky zaužívaného názvu tohto koncertného cyklu – Hudba troch storočí, ktorý sa len zriedka podarilo naplniť a tak je logické, že sa od neho v novej sezóne upustilo. Tentoraz to však bol doslovne prierez tromi štýlovými obdobiami od úvodného baroka (Händlovo Concerto grosso) cez ukážku klasicizmu (Mozartova Koncertantná symfónia) až po jeden z vrcholných opusov hudby 20. storočia (Bartókov Koncert pre orchester). Najmä to posledné dielo poskytlo nášmu prvému orchestru demonštrovať svoje výnimočné interpretačné kvality, ak sa za jeho dirigentský pult postaví zručný a kompetentný maestro.

Kaspar Zehnder, súčasný šéf Filharmónie Hradec Králové, je nášmu orchestru i obecenstvu dôverne známy, teleso ako hosťujúci dirigent navštevuje už vari dve desiatky rokov. Vyštudovaný a dodnes stále aktívny flautista či komorný hráč, znamenitý inštrumentalista, ovládajúci svoj nástroj s nespochybniteľnou virtuozitou (v európskom meradle sa jeho interpretačnému majstrovstvu vyrovná hádam iba Emmanuel Pahud), sa krátko po absolutóriu začal úspešne venovať aj dirigovaniu. V rodnom Švajčiarsku založil a dvadsať rokov ako umelecký riaditeľ viedol letný hudobný festival v Murtene, na ktorý pravidelne pozýval účinkovať aj Slovenskú filharmóniu. Kovidová pandémia úspešnú sériu umelcových hosťovaní za dirigentským pultom SF na istý čas prerušila, no predchádzajúce interpretačné kreácie, najmä bravúra, s akou si v roku 2015 ako sólista a dirigent v jednej osobe poradil s náročným partom Koncertu pre flautu a orchester Carla Reineckeho, ostali poslucháčovi nadlho v pamäti. V konečnom dôsledku však všetky umelcove koncerty s naším orchestrom možno hodnotiť ako vrchovato kvalitné a tak jeho očakávaný návrat za dirigentský pult SF po odstupe niekoľkých rokov sľuboval nevšedný umelecký zážitok. Ten sa bezozvyšku naplnil.

Hudba obdobia baroka sa v repertoári orchestra SF objavuje zriedkavo, ba takmer vôbec. Cyklus Concerti grossi G. F. Händla je predovšetkým doménou komorných súborov, s vášnivým zanietením a v dokonalej podobe ich uvádzal (a zvečnil na zvukovej nahrávke) Slovenský komorný orchester pod vedením nezabudnuteľného Bohdana Warchala. Kaspar Zehnder je v barokovej hudbe takisto doma, o čom v minulosti dokázal verejnosť presvedčiť koncertným uvedením kompletného cyklu Brandenburských koncertov J. S. Bacha s naším SKO. Pri uvedení Händlovho Concerta grossa G dur, op. 6 č. 1 zvolil väčší a teda menej pohyblivý orchestrálny aparát, hudobný tvar však detailnou prácou s faktúrou modeloval ako farbistú a transparentnú drobnokresbu. Hudobníkov viedol k inštrumentálnej suverenite, ktorú v rámci concertina preukázali najmä vedúci hráči jednotlivých sláčikových sekcií. Mozartova Koncertantná symfónia Es dur, KV 297b, dielo, ktoré mladý skladateľ napísal v roku 1778 po matkinej smrti v Paríži, poskytla zasa príležitosť štvorici vedúcich „dychárov“ orchestra predviesť v náročných sólových partoch tejto príležitostnej skladby svoje technické i muzikantské majstrovstvo. Pozornému poslucháčovi nemohlo ujsť, že v pomalej časti symfónie Mozart akoby doslovne citoval melódiu českej národnej hymny.

Koncert pre orchester Bélu Bartóka patrí medzi ťažiskové symfonické diela 20. storočia, ktoré dokonalo preverí interpretačné dispozície každého vyspelého orchestrálneho telesa. Ak pisateľa pamäť neklame, tak z pódia Reduty naposledy zaznelo v rámci festivalu BHS pred niekoľkými rokmi, keď Viedenských filharmonikov dirigoval Zubin Mehta. Náš prvý orchester sa s partitúrou Bartókovho chef-d’oeuvre nestretol už dávno, no pamätníci spomínajú na historickú udalosť zo začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď dielo v rámci svojho jediného koncertu s naším telesom naštudoval a fascinujúcim spôsobom v Bratislave (a následne aj v Prahe) uviedol legendárny rumunský dirigentský mág Sergiu Celibidache. Je známe, že Bartók vo svojom unikátnom diele, vzdávajúcom hold americkej žánrovej pluralite, karikuje hlavnú tému Šostakovičovej Leningradskej symfónie, ktorú mylne považuje za etalón lacnej hudobnej efektnosti. Švajčiarsky dirigent si s bohatým pradivom Bartókovej hudobnej reči poradil ako zdatný profesionál a dynamický záber veľkého orchestrálneho aparátu dokázal vystupňovať do pôsobivej kulminácie.

Päťdesiatnik Kaspar Zehnder je dnes na vrchole svojich tvorivých síl a svojimi sugestívnymi interpretáciami si dokáže podmaniť aj vysoko náročného poslucháča. Budeme sa tešiť na ďalšie stretnutia.

Foto: Ján F. Lukáš