„Robert Bílý, víťaz minuloročnej Hummelovej súťaže potvrdil, že je vychádzajúcou hviezdou českej pianistiky.“

„Symfónie Antona Brucknera znejú v bratislavskej Redute pomerne zriedkavo.“

„V osobe Ralfa Weikerta našlo ikonické Brucknerovo dielo ideálneho umeleckého interpreta.“

Na ďalšej dvojici abonentných koncertov Slovenskej filharmónie v dňoch 9. a 10. februára 2023 sme v Redute privítali dvoch generačne od seba vzdialených umelcov. Vychádzajúcu hviezdu mladej českej pianistiky Roberta Bílého, suverénneho víťaza posledného, 10. ročníka Medzinárodnej klavírnej súťaže J. N. Hummela a nestora európskej dirigentskej školy, vyše osemdesiatročného rakúskeho symfonického i operného mága Ralfa Weikerta, ktorý sa za dirigentským pultom nášho prvého orchestra objavuje pravidelne. Program koncertu zahrnoval dve ťažiskové diela romantickej autorskej proveniencie nášho západného suseda – 1.koncert pre klavír a orchester C dur, op. 15 Ludwiga van Beethovena a majestátnu Symfóniu č.4 Es dur „Romantickú“ Antona Brucknera, zemitého hornorakúskeho vidieckeho čudáka, no zároveň, ako píše v programovom bulletine ku koncertu vo svojom znamenitom texte muzikológ Andrej Šuba, „vizionára, wagnerovského epigóna a teutónskeho mystika“. Ťažko si predstaviť odľahlejšiu, no zároveň mimoriadne podnetnú, dramaturgickú kombináciu.

Beethovenov 1. klavírny koncert, juvenílny opus veľkého viedenského majstra, nepatrí medzi nosné skladby základného klavírneho repertoáru, no zároveň interpretovi poskytuje dostatok možností na plastickú prezentáciu svojich pianistických dispozícií: perlivú prstovú techniku, kantilénový lyrický ponor v pomalej časti a tlmený náznak výbušného dramatizmu v pasážových kaskádach záverečného Ronda. Robert Bílý všetky tieto sólistické danosti má a v súčasnosti ich úspešne rozvíja pod dozorom prominentného nemeckého klavírneho pedagóga Pavla Gililova, o čom sme sa mohli presvedčiť už minulý rok vo finálnom súťažnom kole Hummelovej súťaže, keď sugestívne predniesol náročný sólový part o poznanie zrelšieho Beethovenovho 4. klavírneho koncertu. Uznanie interpretačných kvalít mladého umelca našlo výraz aj vo vzácnej spoločenskej udalosti: na štvrtkovom koncerte guvernér Národnej banky Slovenska pán Peter Kažimír osobne odovzdal Robertovi Bílému, víťazovi 10. ročníka Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela, cenu guvernéra NBS, ktorú získal spolu s Cenou za najlepšiu interpretáciu klavírneho tria J. N. Hummela v roku 2021.

Veľkolepý symfonizmus Antona Brucknera znie z filharmonického pódia pomerne zriedkavo: naposledy sme sa s ním stretli pred necelým rokom, v marci 2022, keď bývalý šéf orchestra James Judd dirigoval v Redute celovečerný kolos 8. symfónie. Symfónia č.4 Es dur „Romantická“ sa zasa v programe SF ocitla koncom januára 2020 pod inšpirovanou taktovkou Petra Altrichtera; bolo to tesne pred vypuknutím osudovej kovidovej epidémie, ktorá koncertnú prevádzku nášho prvého orchestra nadlho vyradila z činnosti. Aj Ralf Weikert, skúsený maestro vrcholných európskych symfonických telies a svetových operných domov, na domácu kovidovú prestávku doplatil: posledné dirigentovo bratislavské účinkovanie sa datuje vo februári 2019. Treba konštatovať, že v jeho osobe našlo ikonické Brucknerovo dielo ideálneho umeleckého interpreta. Weikertovo interpretačné zázemie, formované dlhoročným pôsobením v renomovaných domoch európskej opernej kultúry (predovšetkým na čele zürišskej Štátnej opery v rokoch 1983-1992, kde opakovane dirigoval Wagnerov Nibelungov prsteň), preslávilo dirigenta ako rešpektovaného znalca nemeckej postromantickej hudobnej tvorby, a tak nie div, že sa v Bratislave zhostil svojej úlohy s ciachou najvyššej umeleckej profesionality. Brucknerovskú poetiku tvaroval striedmymi, no presnými gestami, ktoré orchester dokonalo chápal a citlivo na ne reagoval. Weikert nie je samoúčelným novátorom, nemá ambíciu predstaviť hudobný text v akejsi originálnej, dosiaľ neopočúvanej podobe: dôsledne dodržiava tradičné interpretačné kánony, ktoré sa však pod jeho rukami menia na impozantnú, pôsobivo gradujúcu štruktúru. Kvintesenciu Weikertovho podania však netvoria len dlhoročné, akokoľvek neoceniteľné, dirigentské skúsenosti: keď sa začítame do jeho zaujímavej knihy Povolanie: dirigent (Böhlau, 2017), v ktorej sumarizuje svoje interpretačné poznatky, zistíme, že umelcov naturel má silné teoretické pozadie, tvorené hlbokou prípravou a solídnym školením u legendárneho viedenského pedagóga Hansa Swarowského. Výsledkom bol jedinečný symfonický tvar, ktorý poslucháčovi nadlho ostane v pamäti.

Potešujúcou skutočnosťou je tiež zvyšujúca sa návštevnosť filharmonických koncertov, vrátane tých, ktoré neprezentujú len symfonické evergreeny. Je to dôkaz, že dramaturgia inštitúcie ide správnym smerom.

*******

Foto: Ján Lukáš