„Daniel Raiskin patrí medzi dirigentov, ktorí mozartovskej poetike dobre rozumejú.“

„Tvorbu Giju Kančeliho na Slovensku už desaťročia dôverne poznáme.“

„Jarolím Emmanuel Ružička predniesol Kančeliho dielo sústredene a s hlbokým vnútorným porozumením.“

Slovenská filharmónia vstúpila do nového roku dvojicou abonentných koncertov v dňoch 12. a 13. januára 2023 pod vedením svojho šéfdirigenta Daniela Raiskina. Ešte predtým absolvovala svoj tradičný silvestrovský a novoročný koncert s odľahčenou dramaturgiou; oba mal pôvodne dirigovať Robert Jindra, ten však pre náhlu zdravotnú indispozíciu v poslednej chvíli prenechal taktovku Rastislavovi Štúrovi… Daniel Raiskin pre svoje prvé tohoročné účinkovanie v bratislavskej Redute zvolil komornejšiu programovú zostavu so stíšenou dynamickou hladinou, ktorú tvorili diela W. A. Mozarta, Giju Kančeliho a Antonína Dvořáka. Orchester sa, na rozdiel od minulosti, zriekol ostro pointovaných akcentov brizantného fortissima a po celý večer pôsobivo čaroval so zvukom v pastelových farbách.

Interpretácia Mozartovej Symfónie č. 41 C dur „Jupiter“, KV 551 je skúšobným kameňom všetkých profesionálnych orchestrálnych telies, ktoré sa od prvých taktov skladby musia popasovať s dômyselne prepracovanou hudobnou faktúrou, priezračnou inštrumentáciou a krištáľovo čistou harmóniou. Na skutočnosti, že Mozart je jedným z najväčších géniov európskej kultúry všetkých čias, sa dnes bez výnimky zhoduje celý civilizovaný svet (pravda, až na pitoreskného súčasného amerického skladateľa Arnolda Rosnera, ktorý vo svojich absurdných, ba až bizarných textoch uvzato opakuje, že Mozartova tvorba je „nadhodnotená“ a jej autor je vraj „hudobný šarlatán“). Slovenská filharmónia Mozartove diela v rámci svojich koncertov pravidelne uvádza, pričom treba podotknúť, že ich podobu kreujú dirigenti s rôznou interpretačnou predstavou a skúsenosťou. Daniel Raiskin patrí medzi dirigentské osobnosti, ktoré mozartovskej poetike rozumejú, pôsobivo frázujú a jeho štýlový naratív nijako neznásilňujú, takže hudba pod jeho rukami plynie prirodzene, dôstojne a bez afektovaných excesov. S úvodným Mozartom programovo vhodne korešpondovala aj záverečná Česká suita, op. 39 Antonína Dvořáka, melodické, výsostne bezproblémové dielo velikána hudobnej tvorby 19. storočia nášho západného suseda, ktoré Raiskin svojím ponímaním zbavil romanticko-sentimentálnych nánosov.

Pozíciu stredného inštrumentálneho koncertu zaujala skladba Chiaroscuro (v preklade Šerosvit) pre husle a komorný orchester od kultového gruzínskeho skladateľa Giju Kančeliho (1935-2019), ktorej sólový part precítene predniesol prvý koncertný majster telesa Jarolím Emmanuel Ružička. Kančeliho tvorbu na Slovensku dôverne poznáme: prvé zoznámenie s ňou nám koncom osemdesiatych rokov minulého storočia sprostredkoval dirigent Džansug Kachidze, dnes už zosnulý skladateľov priateľ  a rodák, ktorý so Slovenskou filharmóniou svojho času  s veľkým ohlasom uviedol jeho symfónie a najmä kantátu Svetlý žiaľ. Neskôr Kančeli našu krajinu viackrát navštívil, naposledy v roku 2007, keď bol v Bratislave na pozvanie Vladimíra Godára hosťom a ústrednou osobnosťou 9. ročníka festivalu súčasnej hudby Melos-Étos, venovanom prevažne jeho dielam. Meditatívne Chiaroscuro (názov odkazuje na stredovekú výtvarnú techniku, používanú najmä renesančnými, neskôr aj barokovými maliarmi) s typickým autorským striedaním stíšených ploch s ostrými úsekmi, napísal Kančeli v roku 2011 pôvodne pre sláčikové kvarteto a až neskôr ho spracoval do podoby pre sólové husle, tympany, klavír, gitaru a sláčikový súbor. Hoci skladateľ sa dnešnej vojnovej kataklyzmy na Ukrajine nedožil, dielo možno chápať ako vrúcne vyjadrenie tryzny nad súčasným utrpením ukrajinského ľudu. Jarolím E. Ružička hral dielo sústredene a s hlbokým vnútorným pochopením, ktoré ešte znásobil uvedením prídavku Pärtovej skladby Spiegel im Spiegel. Pre Daniela Raiskina  bol koncert opakovaným stretnutím s Kančeliho hudbou, ku ktorej má blízko: už v roku 2014, pri jednom z jeho prvých koncertov s naším orchestrom, vzbudil pozornosť kongeniálnym uvedením skladateľovho symfonicko-vokálneho opusu Styx pre sólovú violu, zbor a orchester a pred nedávnom zasa zaujal interpretáciou skladby NuMuZu (Neviem).

Slovenská filharmónia si po kovidovej kríze systematicky buduje svoj profil rozvážnou dramaturgiou a kvalitnou interpretačnou koncepciou.

*******

Foto: A. Trizuljak