„Jakubovi Piklovi sa podarilo skladbu pôsobivo vygradovať a dať jej prirodzený spád.“

„Veľmi dobre znela časť pre mužský zbor, v ktorej interpreti pristupovali k rytmu a presnej dikcii naozaj veľmi aktívne.“

„Najpresvedčivejšie z celého večera potom podľa mňa vyzneli nasledujúce Moravské dvojspevy.“

Kühnův smíšený sbor pripravil na stredu 19. októbra veľmi zaujímavý koncert, ktorého program zahrnoval diela nórskych a českých autorov. Pod taktovkou nového zbormajstra Jakuba Pikly predviedol zbor výkony na vysokej úrovni – a to všetko za účasti významného nórskeho autora Lasseho Thoresena a nórskeho veľvyslanca Victora Conrada Rønneberga.

Koncert, ktorý sa konal na Novomestskej radnici, zároveň obsahoval vyhodnotenie skladateľskej súťaže, ktorá bola vyhlásená ako súčasť projektu Platform for Singing. Víťazom sa stal skladateľ Jan Holý, ktorého kompozícia zaznie v rámci budúcej sezóny tohto telesa.

Prvú polovicu stredajšieho koncertu tvorili kompozície troch nórskych autorov: Knuta Nystedta, Olu Gjeila a Lasseho Thoresena. V efektnom, rozsahovo kratšom Nystedtovom Veni mal zbor možnosť presvedčiť nielen o kvalite celku, ale aj jednotlivých hlasových skupín a ich vzájomnej komunikácie. Jakubovi Piklovi sa podarilo skladbu pôsobivo vygradovať a dať jej prirodzený spád. Napriek tomu, že už samotný začiatok skladby bol vo vyšších dynamických rovinách, priestor na vývoj stále ostal – hoci pri výraznejších dynamických rozdieloch mohol mať mohutný záver azda ešte silnejší účinok. Určitý kontrast potom predstavovala skladba Ubi caritas Olu Gjeila. Pokojne sa odvíjajúca, subtílnejšia skladba s postupnými premenami dala zboru možnosť predviesť sa aj v nižších dynamikách. Prevedenie telesa bolo veľmi farebné, hoci kompaktnosť hlasov nebola vždy celkom stopercentná.

Od Lasseho Thoresena, hosťa večera, zaznela kompozícia The Light that is Shed from the Heaven of Bounty. Ide už o staršie dielo, premiéru malo v roku 1995 – v Českej republike ale malo premiéru. Ako sa písalo aj v programe, ide o skladbu na texty zakladateľa bahaismu Bahá’u’lláha (v momente, ako som si to prečítala, mi napadlo, že bola možno škoda, že brožúra neobsahovala aj texty). Skladba je relatívne členitá, má rôzne plochy s rôznymi textúrami – niekde hlasy postupujú spoločne, niekde sa z celku vynorí jedna línia, ktorá vynikne, inde dominuje polyfonické vedenie hlasov, každopádne je potrebná jasná artikulácia. Pre zbor aj zbormajstra to tak určite nebolo ľahké číslo. Vďaka pevnému, jasnému Piklovmu gestu však skladba držala tvar, a hoci nebolo vždy všetko celkom zrozumiteľné (k tomu prispela i akustika), jednalo sa o pestrý, kvalitný výkon.

Úplne iný typ skladby predstavovalo Mitelei od českého autora Miloša Orsona Štedroňa. Ako textovú predlohu k trojčasťovému dielu dôvtipne použil zápisky prvých slov jeho dcér. Každá z častí je pritom venovaná jednej členke jeho rodiny: dvom dcéram (časť pre ženský a časť pre mužský zbor) a manželke Eve (časť pre miešaný zbor). K hlasom pritom pridáva aj klavír (na koncerte hral samotný skladateľ) a bicie (Radek Doležal). Vzhľadom na námet dominujú skladbe slabiky (lei, di-gi a podobne); melodika je skôr jednoduchšia, najmä v druhej časti je tak kľúčová predovšetkým rytmická zložka. Zároveň je jasne prítomná určitá hravosť, vtip – to, myslím, vystihli aj interpreti. Trochu rozdielnou, nežnou, je posledná časť diela. Ženská polovica zboru sa možno vo vokáloch „i“ a „e“ necítila vo vysokých polohách úplne komfortne, väčšinou sa im ale darilo udržať svoj prejav nezaťažený, tak, aby stále zodpovedal charakteru skladby. Veľmi dobre znela časť pre mužský zbor, v ktorej interpreti pristupovali k rytmu a presnej dikcii naozaj veľmi aktívne.

Záver koncertu potom patril Antonínovi Dvořákovi: jeho Ruským piesňam a Šiestim moravským dvojspevom (úprava Leoša Janáčka). Šestnásť nádherných, krátkych piesní zaspievala ženská časť Kühnova smíšeného sboru v skromnom obsadení, o to kompaktnejší, precíznejší a podmanivejší však bol výsledok. K vyzneniu celkom iste prispela aj klaviristka Jana Raiterová. Každú z piesní speváčky vykreslili s príslušným charakterom, všetko ale, aspoň z môjho pohľadu, spájala určitá sladkobôľna, veľmi príznačná, atmosféra. Nesmierne príjemný zážitok. Najpresvedčivejšie z celého večera potom podľa mňa vyzneli nasledujúce Moravské dvojspevy. Zbor spieval opäť v plnej sile a mala som dojem, že si spevy naozaj vychutnávajú. Dosiahli veľmi plný, farebný zvuk (vyniklo napríklad v majestátnom úvode Zelenaj se, zelenaj), spievali zrozumiteľne, so zmyslom pre detail. Zbormajster Jakub Pikla sa potom postaral o logickú výstavbu každého so spevov. Spolupráca nového zbormajstra a Kühnovho smíšeného sboru tak určite prinesie umelecky zaujímavé, podnetné výsledky.

Foto: archiv sboru / Lucie Dvořáková