čtvrtek, 17 leden 2019 09:59

Wiener Symphoniker s českým programem

Autor:

 

„Jakákoli vypočítavost nebo snaha za každou cenu vzbudit pozornost nemá v Capuçonově hře místo.“

„Gilbertova Polednice byla velmi přímočará, nešlo o pojetí, ve kterém by dirigent tvrdošíjně hledal novou významovost díla.“

„Ocelovou průraznost fanfár nahradili interpreti spíše měkkým muzicírováním. Jako celek působila Sinfonietta trochu rozvláčným dojmem.“

 

Gilbert-3568690022691285797705807550649022873075712n

 

Takmer po desiatich rokoch sa nastávajúci šéfdirigent hamburskej Elbphilharmonie Alan Gilbert opäť postavil pred orchester Wiener Symphoniker. V štyroch koncertoch sa pritom viedenskému publiku spoločne predstavili v programe zloženom výlučne z diel českých autorov. Kým na prvých dvoch podujatiach zaznel Dvořákov Klavírny koncert g mol v podaní Stephena Hougha či Symfónia č. 4 Bohuslava Martinů, v druhej polovici svojho hosťovania uviedol Gilbert okrem Dvořáka aj hudbu Leoša Janáčka. Ako sólista sa k nemu na pódiu pridal jeden z najlepších violončelistov súčasnosti, Gautier Capuçon.

Musikvereine tak bol 15. a 16. januára na programe pochopiteľne ikonický Koncert pre violončelo h mol Antonína Dvořáka, druhú polovicu potom vyplnila jeho symfonická báseň Polednice a Sinfonietta Leoša Janáčka. Zaradenie čisto českej dramaturgie do programu zahraničného koncertného telesa vo mne prirodzene vyvolávalo zvedavosť: a to zvlášť v prípade Polednice a Sinfonietty, ktorých miesto v medzinárodnom koncertnom repertoári nie je až tak samozrejmé, ako v prípade Dvořákovho Koncertu. A jedným dychom treba povedať, že večer 15. januára sa Viedenským symfonikom skutočne podarilo predstaviť pomerne zaujímavý pohľad na tieto diela.

 

wsomotivsitzendcstefanolah-1

 

Prvú polovicu večera vyplnil práve Violončelový koncert h mol, jedna z najslávnejších a najobľúbenejších kompozícii pre tento nástroj. To, že sa sólového partu ujal nemenej obľúbený Gautier Capuçon, sľubovalo kvalitný zážitok: a toto očakávanie sa určite naplnilo. Capuçonovo vnímanie Dvořákovej hudby je podľa mňa nesmierne pútavé. Do svojej interpretácie nezahŕňa prázdne klišé, v každom tóne a v každej fráze je maximálne autentický, akákoľvek vypočítavosť a snaha za každú cenu vzbudiť pozornosť v jeho hre nemá miesto. Navyše, tento čelista je pre mňa stelesnením charizmatického typu umelca, ktorý naozaj celkom prirodzene ovláda dianie na pódiu, komunikuje s orchestrom, vytvára atmosféru.

Je azda na mieste poznamenať, že ma sólista v minulosti po čisto „technickej“ stránke presvedčil už aj viac – včera mi napríklad prekážalo niekedy podľa môjho názoru už prílišné vibrato a ani s frázovaním som sa nie vždy úplne stotožnila. Capuçonovo pojatie je však dobre fungujúcim komplexom, ktorý zanecháva nespochybniteľne pozitívny dojem. Zaujímavo sa k dielu postavil aj Alan Gilbert s ansámblom. Skôr striedmejšia dynamika a výraz, od ktorých upustili možno len v energickom Finale, pôsobili veľmi sviežo, občas však už mali za následok na môj vkus trochu ochudobnené vyznenie. Ako prídavok zahral Capuçonom s orchestrom úpravu árie Měsíčku na nebi hlubokém: celkom explicitný príklad tvrdenia, že violončelo má k ľudskému hlasu zo všetkých nástrojov najbližšie.

 

Gilbertndr-p100-549-credit-peter-hundert169

 

Symfonická báseň Polednice od Antonína Dvořáka patrí k dielam, v ktorých sa autor čerpá z balád Karla Jaromíra Erbena. Tragický dej, v ktorom matka nešťastne usmrcuje svoje dieťa v snahe zachrániť ho od mýtickej Poludnice, vykresľuje Dvořák vo svojej skladbe adekvátne expresívne a strhujúco. Ten do svojej interpretácie zahrnul aj Alan Gilbert. Jeho Polednice bola veľmi priamočiara, nešlo o pojatie, v ktorom by dirigent tvrdošijne hľadal novú významovosť diela. Práve naopak: Gilbert pracoval s tým, čo skladba priamo ponúka a nekompromisne konfrontoval publikum s jej charakterom. Prostý výklad Dvořákovho opusu, ktorý sa podľa mňa výborne hodil ku v podstate stále ľudovému pôvodu námetu, predstavoval vhodný pomer poetiky, mysterióznosti aj zdrvujúcej dramatickosti tak, aby mal dirigent výraz diela stále pod kontrolou. Myslím si, že práve vďaka tomuto prístupu a vyrovnanej, farebnej zvukovosti ansámblu malo prevedenie celkom zaujímavý efekt.

Na záver sa Viedenský symfonický orchester predstavil v poslednom orchestrálnom diele Leoša Janáčka, v päťčasťovej Sinfoniette. V skladbe sa autor inšpiroval vojenskými kapelami a má, najmä v okrajových častiach, veľmi rozhodný, až triumfálny charakter. Ten je, aspoň pre mňa, pri interpretácii Sinfonietty absolútne nosný. V Gilbertovom podaní tento janáčkovský náboj chýbal, a nemyslím si pritom, že to bolo nevydareným prevedením, zdalo sa, že ide o vedomý dirigentov zámer. Oceľovú prieraznosť otváracích fanfár nahradili interpreti skôr mäkkým muzicírovaním, a hoci určitú príznačnú ostrejšiu dikciu hráči v zásade zachovali, v celku pôsobila Sinfonietta trochu rozvláčnym dojmom. Čo ma upútalo, boli kontrastné lyrickejšie časti: v tých Gilbert s orchestrom ponúkli pozoruhodný náhľad na Janáčkovu hudbu. Kľúč k skladateľovmu štýlu sa však podľa mňa tentokrát celkom nájsť nepodarilo.

 

veb-Musikverein-P1280787

 

Foto Peter Hundert, Stefan Oláh, Petr Veber

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění i k psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. V současnosti studuje hudební teorii na pražské AMU a vzdělání v nejbližší době rozšíří v rámci studijního pobytu na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Zaměřuje se na tvorbu slovenských skladatelů a také na racionální kompoziční postupy. Jako hudební recenzentka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1 - a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.