„Dirigent i filharmonici sa pripojili k protestom svetovej kultúrnej obce.“

„Judd skúsený dlhoročný orchestrálny edukátor a dôverný znalec príslušných hudobných štýlov ponúkol poslucháčovi štandardnú podobu diel bez netradičných experimentujúcich vybočení.“

„Britský maestro Brucknerovej tvorbe dokonalo rozumie.“

Po dlhšej prestávke sa za dirigentský pult Slovenskej filharmónie znova postavil bývalý šéfdirigent orchestra James Judd. Naposledy upútal pri sugestívnej interpretácii Sibeliovej Symfónie č. 4 v júni 2021, tentoraz mu dramaturgia SF zverila vedenie dvoch abonentných koncertných dvojíc: na prvej z nich, v dňoch 3. a 4. marca 2022 uviedol diela Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho, na druhej, o týždeň neskôr, zasa majestátnu, u nás zriedkavo hrávanú Symfóniu č. 8 Antona Brucknera.

James Judd stál na čele nášho prvého orchestra v rokoch 2017 až 2020. V priebehu svojho trojročného pôsobenia uplatňoval pri práci s filharmonikmi iný interpretačný štýl ako jeho predchodca. Kým Emmanuel Villaume dokázal hráčov i prítomné obecenstvo strhnúť impulzívnymi, často hlboko dojímavými kreáciami symfónií Gustava Mahlera či Johannesa Brahmsa, Judd si nad hudobným tokom uvádzaných skladieb zachovával výsostne racionálny nadhľad a dokázal vždy prísne rešpektovať zámery autora. Osobitnú pozornosť sa snažil venovať orchestrálnemu zvuku a v záujme jeho väčšej transparentnosti trval na netradičnom rozsadení sláčikovej sekcie, ktorý poznáme najmä z orchestrov v nemeckej oblasti. Hoci sa filharmonici po odchode umelca z postu šéfdirigenta vrátili ku klasickému sedeniu, na ktoré boli desaťročia zvyknutí, Judd na svojej predstave pri svojich dvoch pohostinských vystúpeniach trval, a tak sme skupinu viol mohli znova vidieť namiesto violončiel sedieť oproti prvým husliam.

Pred prvou koncertnou dvojicou zaznela najprv, ako inak, štátna hymna hrdinsky bojujúcej Ukrajiny. Tá teraz znie pravidelne pred kultúrnymi i športovými podujatiami prakticky v celej Európe, ako hold národu, pred ktorým sa v úcte skláňa celý svet. Maestro Judd sa v krátkom príhovore, s ukrajinskou vlajkou na klope fraku, jednoznačne prihlásil k protestom významných umeleckých osobností a bezohľadnú ruskú inváziu príkro odsúdil. Nasledovala klasicko-romantická programová zostava tentoraz bez inštrumentálneho sólistu, zložená z predohry k poslednej Mozartovej opere La clemenza di Tito, KV 621, poslednej londýnskej Symfónie č. 104 Josepha Haydna a Symfónie č. 3 a mol, Škótskej, op. 56 Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Judd si pri interpretácii diel počínal výsostne profesionálne, ako skúsený dlhoročný orchestrálny edukátor a dôverný znalec príslušných hudobných štýlov ponúkol poslucháčovi ich štandardnú podobu bez netradičných experimentujúcich vybočení. Známu symfóniu Felixa Mendelssohna tvaroval vo sviežich tempách a v triezvej, vonkoncom nesentimentálnej dynamike.

O týždeň neskôr sa britský maestro na druhej koncertnej dvojici popasoval s kolosom Symfónie č. 8 c mol rakúskeho novoromantika Antona Brucknera. Takmer poldruhahodinové dielo zaplnilo celý program. K Brucknerovej tvorbe má James Judd špecifický vzťah, poetike jeho skladieb dôverne rozumie a často a ochotne ich interpretuje (starší abonenti majú v pamäti jeho podanie autorovej Piatej symfónie so Slovenskou filharmóniou spred desiatich rokov). Ôsma symfónia kladie na orchester i na dirigenta extrémne nároky, ktoré bývalý šéf telesa zvládol so cťou; úspešne sa mu darilo vystavať z prvej časti Allegro moderato velebný chrám, dramaticky modelovať Scherzo a vzápätí prejsť do nekonečného mysteriózneho Adagia, po ktorom nasledovalo vrcholiace Finale.

Aj túto interpretáciu dirigent venoval bojujúcim Ukrajincom, čo nezabudol pri záverečnej klaňačke dať jasným gestom najavo.

*******

Foto: Alexander Trizuljak, Alexander Trojčák