neděle, 19 září 2021 11:29

Hudební aristokrat András Schiff rezidentem Dvořákovy Prahy

Autor:

„Akási zmes rozvahy, umiernenosti a elegancie.“

„Asi najviac sa mi prístup tohto klaviristu hodil k Janáčkovmu cyklu Po zarostlém chodníčku, ktorým večer otvoril.“

„Dramatické úseky diela samozrejme rešpektoval, opäť sa ale držal skôr introvertného prístupu.“

 

IV1992

 

Tohtoročný rezidenčný umelec Dvořákovej Prahy, klavirista Sir András Schiff, zahájil v piatok 17. septembra svoje festivalové účinkovanie. Pred plnou Dvořákovou sieňou odohral recitál z diel Leoša Janáčka, Roberta Schumanna a Franza Schuberta.

Sir András Schiff patrí medzi najuznávanejších klaviristov dneška, pravidelne koncertuje vo významných sálach, oceňovaná je aj jeho diskografia, v ktorej sa s veľkým záujmom venoval napríklad aj dielam Janáčkovým či Dvořákovým. Vyzdvihovaný je tiež jeho prístup k hudbe Johanna Sebastiana Bacha: napokon, práve interpretácia diel tohto génia mu priniesla sošku Grammy. Klobúk dole Dvořákovej Prahe, že umelca tohto formátu pre svoj festival získala.

 

IV2035

 

Andrása Schiffa som mala po prvýkrát česť počuť pred niekoľkými rokmi vo Viedni. Na programe bol Mozart a už vtedy ma na tomto interpretovi zaujalo to, čo sa niekedy označuje ako „aristokratické“ hranie. Akási zmes rozvahy, umiernenosti a elegancie. Na piatkovom recitáli všetko toto platilo opäť. Schiff hrá so samozrejmým nadhľadom, bez zbytočných vzruchov, nedochádza uňho k extrovertným výkyvom výrazu. Nutné je ale poznamenať, že hoci som veľkým priaznivcom takéhoto hrania, predsa len by som si koncert možno užila viac, ak by sme napríklad počuli viac dynamických rovín (predovšetkým čo sa týka silnejšej dynamiky), viac „konfliktu“, napätia. Na tom ale jednoducho hra Andrása Schiffa postavená nie je, a nie je tak postavená úplne schválne. Schiff to proste robí inak.

Asi najviac sa mi prístup tohto klaviristu hodil k Janáčkovmu cyklu Po zarostlém chodníčku, ktorým večer otvoril. Desiatka krátkych, pôvabných kusov, ktoré v sebe ale nesú veľa pozoruhodných nápadov a často sú spojené s určitou emóciou (ako napríklad V pláči), zaznela v podaní Andrása Schiffa s veľmi príjemnou jednoduchosťou, ktorá im, podľa mňa, pristane. Obzvlášť pokojnejšie kusy, očistené od romantizujúcich nánosov (napríklad Frýdecká panna Marie), zaznievali lyricky, pôvabne. Janáčkovskú úsečnosť sólista do skladieb príliš nepremietal: to je možno škoda. Schiff sa držal v nižších dynamikách, rozvážne pracoval s pedalizáciou, dobre viedol spevné úseky, jednotlivé kusy podával ako krátke, prosté, ale obsažné básne.

 

IV2022

 

Druhú polovicu večera potom otvoril celkom odlišným Janáčkovým dielom, Sonátou I. X. 1905 „Z ulice“. Práve v nej som očakávala, že sa sólista pustí do ostrejších, zvučnejších forte, do strhujúcejších výrazov. Dramatické úseky diela samozrejme rešpektoval a predviedol v nich aj znelé polohy, opäť sa ale držal skôr introvertného prístupu. Na niektorých miestach ma to však zaujalo, napríklad v časti Smrt, pri práci s motívom, dokázal týmto spôsobom usmerňovať časové plynutie skladby tak, že sa blížil až k statickosti, stále ale poslucháča viedol ďalej. Naopak negatívne som vnímala jeho frázovanie, kde krátke frázy neponímal tak, aby boli voči celku samostatne vyartikulované – celok tak znel menej členito.

Zaujímavým zážitkom bola Schiffova interpretácia Tancov Dávidovcov od Roberta Schumanna. Ako v prípade Po zarostlém chodníčku, aj tu stál Schiff pred úlohou vystihnúť rozdielne charaktery krátkych skladieb: v Schumannovom cykle je ich až osemnásť. András Schiff hral tieto kusy attacca za sebou, takže pôsobili takmer ako jedna premenlivá, dlhá plocha. Svedomite ich však odlišoval, čo sa týka štýlu a ich nálady, vždy so zreteľom na to, akým tempovým a výrazovým predpisom ich Schumann opatril. Príjemné, pestré počúvanie.

 

IV2025

 

Záver patril Schubertovej nedokončenej Sonáte č. 15 C dur „Reliquie“. Napriek tomu, že má len dve časti, je časovo dosť rozsiahla, trvá takmer tridsať minút. Okrem dvoch dokončených častí existujú a hrávajú sa aj fragmenty ďalších dvoch. András Schiff je však zástancom toho, aby sa hralo len to dokončené – myslím, že je to dobrý prístup, Sonáta pôsobí v takomto tvare relatívne ucelene. Ako píše autor textu k programu Ondřej Šupka, nálada diela je melancholická až dramatická – takto vyznievala aj od Andrása Schiffa. Vyzdvihnúť treba, že aj v tektonicky členitej štruktúre udržal kompaktnosť celku, nechal sa viesť motivicko-tematickým vývojom, mnohé miesta (napríklad vo farebných, akordických faktúrach) opatril veľmi zaujímavou zvukovosťou. Publikum v Dvořákovej sieni odmenilo sólistu dlhotrvajúcim potleskom: dobrý dôkaz toho, že strhujúca efektnosť zďaleka nie je jedinou cestou.

 

IV2116

 

Foto: MHF Dvořákova Praha 

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění a ke psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. Absolvovala pražskou HAMU v oboru hudební teorie, v jehož studiu pokračuje od roku 2021 i na doktorandském stupni. V rámci studií také absolvovala stáž na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Ve svém zkoumání se soustřeďuje na oblast formy a tektoniky, na racionální kompoziční postupy a příležitostně na tvorbu slovenských skladatelů. Jako hudební recenzentka a publicistka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Od roku 2019 je součástí managementu orchestru PKF – Prague Philharmonia. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1: a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.