„Súbor pôsobí na domácej hudobnej scéne už sedem rokov.“

„Sila Bernáthovej skladby je v transparentnej faktúre a v stíšenej meditácii.“

„Hilaris Chamber Orchestra splnil očakávania a pripravil obecenstvu výnimočný zážitok.“

Po dlhej, niekoľkomesačnej pandemickej pauze sa Hilaris Chamber Orchestra konečne znova objavil na verejnosti v nedeľu 30. mája 2021 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, kde vystúpil v rámci svojej známej koncertnej série Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu, ktorú občianske združenie telesa organizuje už šiesty rok. Predstavil sa zaujímavou dramaturgickou zostavou diel Ľuboša Bernátha, Samuela Barbera, Maxa Brucha a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.

Hilaris Chamber Orchestra už plných sedem rokov aktívne pôsobí na našej domácej hudobnej scéne. Teleso, zložené prevažne z popredných členov sláčikovej sekcie orchestra Slovenskej filharmónie, nadšencov komornej hudby, zgrupoval okolo seba v roku 2014 Alan Vizváry, absolvent husľovej triedy legendárneho pedagóga Jána Skladaného na bratislavskej VŠMU a neskôr aj Hudobnej akadémie vo Viedni, kde študoval u rovnako znamenitých profesorov Gerharta Hetzela a Franza Samohyla. Svoje mimoriadne líderské schopnosti pre organizovanie kvalitnej ensemblovej hry prejavil už v začiatkoch spolupráce so súborom, keď Hilaris na koncertoch impozantným spôsobom predniesol Serenádu C dur a neskôr aj sexteto Souvenir de Florence Pjotra Iljiča Čajkovského. Pod Vizváryho vedením, ktorému od začiatku zanietene sekundovala manažérka a členka telesa Anežka Kara-Drmolová, súbor interpretačne dozrieval a svoju vyspelosť čoraz častejšie dokumentoval spoluprácou s renomovanými dirigentmi i vokálnymi či inštrumentálnymi sólistami. Dnes účinkuje v konsolidovanej, stabilnej hráčskej zostave a má za sebou celú sériu koncertných vystúpení doma i v zahraničí, ba aj výbornú nahrávku CD. Cieľavedomá práca súboru našla ocenenie aj u našich rakúskych susedov: vo februári 2020 získal Hilaris zlatú medailu na medzinárodnej online súťaži Vienna International Music Competition.

Skladbu Concertino lamento pre husle, kontrabas a sláčikový orchester, ktorá odznela v nedeľu v premiére, venoval autor Ľuboš Bernáth, predstaviteľ mladšej generácie slovenských skladateľov, súboru HCO a najmä jeho dvom hlavným protagonistom. Trojčasťový útvar (De pacem, Oratione, Resurrexit) nesie charakteristické znaky autorovej početnej duchovnej tvorby a jeho religiózneho ukotvenia. Bernáth však, na rozdiel od niektorých svojich skladateľských kolegov, nepotrebuje svoju vieru ostentatívne a hlučne demonštrovať. Sila jeho skladby je v transparentnej faktúre a v stíšenej meditácii. Sólisti skladby, huslista Alan Vizváry a kontrabasista Robert Vizvári, zvládli svoje náročné party bez najmenšieho zaváhania.

Sugestívne Adagio pre sláčikový orchester, op. 11 Samuela Barbera z roku 1936 je dnes už priam notorickou súčasťou komorných koncertných produkcií, ktoré s obľubou slúži ako vzor pre imitáciu skladateľom rôznych generácií. Alan Vizváry si pri jeho utváraní počínal koncepčne, rozvážne pracoval s jednotlivými frázami a melodický tok gradoval do pôsobivého oblúka. Objavom koncertu bola päťčasťová Serenáda na švédske ľudové melódie nemeckého neskorého romantika Maxa Brucha, skladateľa, ktorý, zdá sa, v súčasnosti zažíva svoju renesanciu (len v Bratislave v priebehu mesiaca zazneli tri jeho orchestrálne skladby).

Na záver koncertu zahral súbor virtuóznu Symfóniu pre sláčikový orchester č. 10 h mol Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. S výnimkou drobných artikulačných mánk v rýchlej časti bola jej prezentácia viac ako solídna, čo sa prejavilo v nadšenom prijatí publikom. Súbor sa odvďačil prídavkom úpravy slovenskej ľudovej piesne Široký jarček z pera Ladislava Kupkoviča.

Hilaris Chamber Orchestra splnil naše očakávania a prítomnému obecenstvu pripravil po dlhých mesiacoch pôstu nevšedný koncertný zážitok. Je to komorný súbor, na ktorý sme v našich podmienkach už dlho čakali. Ak bude vo svojej práci pokračovať s rovnakým zanietením a sústredením ako doteraz, dočkáme sa nejedného umeleckého prekvapenia.

Foto: Adam Bázlik