„V Bartókovej Sonáte pre klavír nájdeme mnoho z prvkov, ktoré sa v rámci skladateľovej hudobnej reči považujú za signifikantné.“

„Kristýna Kůstková pristúpila k piesňam s vrúcnym, bezprostredným prejavom.“

„Mráček, Bárta, Venyš a Kasík prezentovali Messiaenovo dielo ako znepokojivé, strhujúce a dojemné zároveň.“

Deň boja za slobodu a demokraciu oslávila pražská HAMU tradičným Koncertom proti totalite. Podujatie sa konalo už siedmykrát a, ako býva zvykom, zazneli predovšetkým diela autorov, ktorých život a tvorbu totalitné režimy ovplyvňovali. Tentokrát to boli skladby Bélu Bartóka, Bohuslava Martinů a Oliviera Messiaena.

V rámci zaujímavej dramaturgie sme počuli zásadnú Bartókovu Sonátu pre klavír v podaní Tomáša Vránu, moravský folklór potom priniesli Písničky na dvě stránky s protagonistami Kristýnou Kůstkovou a Martinom Kasíkom. Ťažiskom večera bolo Messiaenovo ohromujúce Kvarteto na koniec času, v interpretácii Jana Mráčka (husle), Jiřího Bártu (violončelo), Irvina Venyša (klarinet) a Martina Kasíka (klavír). Azda už ani netreba zdôrazňovať, že koncert prebehol online, a že účinok, ktorý mohol mať naživo, je predsa len nenahraditeľný. Je však potešujúce, že virtuálna podoba neochudobnila divákov o výstavu, ktorá je každoročne súčasťou tejto udalosti. Tentokrát má titul Doba trvanlivosti a autormi sú umelci spojení s AVU.

V Bartókovej Sonáte pre klavír nájdeme mnoho z prvkov, ktoré sa v rámci skladateľovej hudobnej reči považujú za signifikantné: inšpiráciu folklórom, pregnantnú rytmiku, či využitie klavíra ako „bicieho“ nástroja. Charakteristické rysy Bartókovej hudby podporil aj Tomáš Vrána: napokon, to u Vránu, ako semifinalistu prestížnej Bartókovej klavírnej súťaže nemôže prekvapiť. Dobre vystihol folklórnu zemitosť, predovšetkým zreteľnú v prvej časti diela, bol od počiatku presný, sústredený, pozorne sledoval motivickú prácu a celkovo vývoj hudobného toku. Veľmi sugestívne pôsobil v druhej časti, v záverečnej zas predviedol obdivuhodnú technickú všestrannosť.

Oproti Bartókovi ukazuje Martinů vo svojich Písničkách na dvě stránky poetickejšiu podobu folklóru. V krátkych piesňach z moravskej ľudovej slovesnosti ponúka skladateľ speváčke priestor predviesť sa v niekoľkých výrazových polohách. Kristýna Kůstková tento priestor využila, k piesňam pristúpila s vrúcnym, bezprostredným prejavom a rešpektom k ich rurálnej jednoduchosti. Zároveň ich ale neponímala ako „ľudovky“, a mali tak v jej podaní aj eleganciu klasických piesní. Výborným partnerom jej bol Martin Kasík, ktorý pôvab týchto drobných kusov pochopil, podľa môjho názoru, veľmi presne.

Kvarteto na koniec času je skladbou, ktorá na koncert kritizujúci totalitné režimy rozhodne patrí. Skladateľ ju napísal priamo v koncentračnom tábore; tam bola aj prvýkrát prevedená. Olivier Messiaen je jedným z najvýraznejších autorov dvadsiateho storočia a jeho postupy neprestávajú fascinovať. Jeho vášeň pre vtáčí spev, synestézia, ktorá sa odráža v harmónii jeho diel, ale aj hlboký duchovný rozmer jeho tvorby vytvárajú jedinečné spojenie, do ktorého nemusí byť jednoduché preniknúť. Kvartet na koniec času zaujme už na prvý pohľad aj svojím nie celkom všedným obsadením. Z nástrojovej kombinácie potom skladateľ ťaží maximum a jeho zámery boli výborne vystihnuté aj kvartetom, ktoré dielo interpretovalo na HAMU. Mráček, Bárta, Venyš a Kasík prezentovali dielo ako znepokojivé, strhujúce a dojemné zároveň. Predviedli dobrú súhru, takisto sa však každý sám predviedol ako kvalitný hráč: treba spomenúť napríklad náročné klarinetové sólo v tretej časti Priepasť vtákov, ktoré na vysokej úrovni zahral Irvin Venyš. Vrcholom bola pre mňa potom nádherne zahratá piata časť Chvála večnosti Ježiša, koncipovaná ako duet violončela a klavíru. S piatou časťou súvisí aj posledná, ôsma, Chvála nesmrteľnosti Ježiša. Tá, aj vďaka sólovému výkonu Jana Mráčka, predstavovala pôsobivé uzavrie tohto zmysluplného a podnetného večera.

Foto: KlasikaPlus