„Nadhľad, inteligencia, skvelé zvládnutie nástroja: takto nejak si budem pamätať výkon Jany Jarkovskej.“

„Večer bol rozdelený do troch rozmanitých častí.“

„Pomalšie, nižšie posadené plochy prezentovala Anna Ptáková veľmi farebne a muzikálne.“

Ešte na apríl bol naplánovaný 640. utorok Umělecké besedy, s programom sústredeným predovšetkým na skladby pre flautu a pre klarinet. Koncert sa nakoniec uskutočnil 23. júna, ako v poradí 639. utorok, s hlavnými protagonistami Janou Jarkovskou (flauta), Annou Ptákovou (klarinet) a Janom Ptákom (klavír, klarinet). Ďalšie obory Umeleckej besedy zastupovali maliar Václav Sokol a recitátor Rudolf Kvíz.

Večer bol rozdelený do troch rozmanitých častí. Prvá patrila Jane Jarkovskej, ktorá predstavila skladby zo svojho nového albumu s názvom Vlastním hlasem, druhá časť, pomenovaná Kusy a kousky, sa skladala z kratučkých miniatúr prevažne pre klarinet a posledná niesla názov Obrazy v hudbě a poesii, kde sa spolu ocitli diela reflektujúce vizuálny vnem či umenie. V každej z častí sme počuli kvalitné výkony, takisto zaujalo viacero kompozícií. Ako celok však takáto rôznorodá koncepcia mala svoje nevýhody a obzvlášť tretiu časť programu som už po množstve predošlých podnetov (v časti Kusy a kousky boli štyri kompozície, dve z nich viacčasťové) vnímala trocha nadbytočne.

Nadhľad, inteligencia, skvelé zvládnutie nástroja: takto nejak si budem pamätať výkon Jany Jarkovskej na 639. utorku. Koncert otvorila skladbou Vzývání III Milana Slavického, ostatné skladby už boli z jej nedávno vydaného CD, na ktoré vybrala skladby výhradne od českých skladateliek. U Vavřince zazneli In doubt od Terezie Švarcovej, Cumulonimbus Elišky Cílkovej a skladba Ivany Loudové Planeta ptáků III. Práve táto skladba bola pre mňa z prvej časti najzaujímavejšou. Kompozícia s podtitulom „meditace pro flétnu a elektroniku, památce Oliviera Messiaena“, v ktorej sa motívy flauty postupne dostávajú do dialógu s čoraz konkrétnejšie tvarovanou elektronickou stopou, našla v Jarkovskej interpreta schopného podať ju s rešpektom k jej vnútornej stavbe a zvukovým nuansám.

Sólistke však svedčali aj ostatné skladby. Bez problémov zvláda rozšírené techniky (nutné je poznamenať, že v kompozíciách z CD používané vždy len vo vkusnej miere) i miesta, ktoré sú dynamikou a registrom exponovanejšie. Dokáže tiež pokojne nechať plynúť lyrické plochy. V komentári k albumu hovorí o „novej hodnote“, ktorú ženské autorky môžu priniesť. Ak sa na to pozrieme takto, je Jarkovská určite vhodnou ambasádorkou takejto iniciatívy.

V časti Kusy a kousky, ktorá začala po prestávke, ponúkla Umelecká beseda skladby Igora Stravinského Tri kusy pre klarinet sólo, Pour Pablo Picasso, pour la posterité pre klarinet a Epitaphium für das Grabmal des Prinzen Max Egon zu Fürstenberg pre flautu, klarinet a harfu (v tomto prípade klavír). Stravinského potom vystriedala hudba Albana Berga a jeho Čtyři kusy pro klarinet a klavír op. 5. Naozaj veľmi stručné, v niektorých prípadoch skutočne pár taktov dlhé skladby hrala na klarinet Anna Ptáková, klavírnych partov sa ujal Jan Pták. Bola to vlastne veľmi zaujímavá, osviežujúca mozaika, v ktorej sa Anna Ptáková ukázala ako pozoruhodná interpretka – za zmienku stojí aj, že Tri kusy hrala spamäti. Krásne tvarované boli v jej podaní hlavne pomalšie, nižšie posadené plochy, ktoré prezentovala veľmi farebne a muzikálne – príkladom bola prvá časť Stravinského Troch kusov, ale aj pomalé časti Bergovej kompozície.

Čo sa týka tretej časti koncertu, ako som už naznačila, nebola pre mňa už, čo sa dramaturgie týka, tak pútavá. Zapôsobila na mňa ale recitácia Rudolfa Kvíza – čítal úryvok z Holanovho Nokturna a bola to veľmi sugestívna vložka. Čo sa týka skladieb, zazneli Paysage au claire de Lune pre klarinet a klavír od Edisona Denisova a celkom na záver skladba Zátiší s nocí pre dva klarinety od Jana Ptáka. Poslednú zo skladieb Jan Pták napísal a spolu s Annou Ptákovou ju aj zahral. Kompozícia bola rozsahovo voči iným číslam nepomerne dlhá – to samozrejme nemusí byť automaticky zlé, na mňa to ale v tomto prípade nepôsobilo ako šťastné riešenie. Navyše mi skladba, napriek celkom kvalitnému podaniu a invenčným miestam, pripadala trochu stagnujúca, vnútorne nedostatočne prepojená. Ako celok však 639. utorok Umělecké besedy zanechal dobrý dojem a zážitok z hudobnej produkcie na vysokej úrovni.

Foto: Ilustrační – archiv klasikyPlus