„Najmä energickejšie krajné časti mali v Kahánkovom podaní veľmi sugestívny náboj.“

„Dvořákove tance zazneli s pôvabnou tanečnosťou a eleganciou.“

„Kahánek je pre mňa interpretom, ktorý mimoriadne dobre rozumie Chopinovej lyrike.“

Šesť hodín podvečer je väčšinou čas, kedy sa vraciam domov a hľadám v skrini šaty, v ktorých o pár minút nasadnem do električky smer Rudolfinum alebo Obecní dům. O koncertný zážitok som neostala ochudobnená ani 22. marca. Akurát som si o šiestej len klikla na príslušnú webovú stránku, sadla si na pohovku (podvedome si trochu upravila vlasy, predsa len, ide o kultúru) a o pár minút mi už karanténu vďaka technológiám spríjemňoval Beethoven, Dvořák a Chopin – v živom podaní klaviristu Iva Kahánka a Jarmily Holcovej.

Moje pocity z možnosti počuť hudbu „live“ aj v časoch, v ktorých sme kvôli pandémii nútení podstúpiť celkom bezprecedentné kroky, sú veľmi pozitívne. V bežnom živote nie som žiadny veľký fanúšik technologických vymožeností, teraz však skladám klobúk dole pred tým, čo všetko sa vďaka nim dá aj v takto pohnutej dobe sprostredkovať. Ciest, ako dostať umenie do bezpečia domovov tých, ktorí oň stoja, sa v posledných dvoch týždňoch objavilo naozaj obdivuhodné množstvo. Ivo Kahánek dokonca svoj recitál odohral v rámci celého online festivalu (!) s názvom #kulturažije, ktorý je iniciatívou časopisu Reflex a internetovej televízie Mall TV. Okrem dobrých dojmov mi však aj počúvanie streamu prinieslo zmiešané pocity. Už len hra v rúškach bola po celý čas pripomienkou neštandardných okolností, za ktorých táto hudobná produkcia vznikla.

Vráťme sa však k tomu dobrému. Ivo Kahánek svoj koncert venoval podpore organizácie ŽIVOT 90, ktorá je zasvätená pomoci seniorom a ich blízkym. Na program krátkeho recitálu zvolil poslucháčsky vďačné kusy: Beethovenovu Sonátu č. 8 c moll „Patetickú“, dva z Dvořákových Slovanských tancov a Chopinovo Scherzo b moll. Všetko sa odohrávalo v sále ZUŠ vo Frýdku-Místku. Už od začiatku mi je jasné, že takto počúvaný koncert má neobvykle veľa „premenných“. Najskôr sa trochu bojím, či moje pripojenie prenos ustojí, najväčšmi sa však zamýšľam, čo z rovnice „nástroj – akustika – nahrávacia technika – možnosti živého prenosu – zariadenie, cez ktoré koncert počúvam“ má na výsledný zvuk najväčší efekt.

Akúkoľvek však rolu tieto faktory zohrali, na tvorivosti a kultivovanosti Kahánkovej hry rozhodne neubrali. Asi najviac som si vychutnala úvodnú Patetickú Ludwiga van Beethovena. Najmä energickejšie krajné časti mali v Kahánkovom podaní veľmi sugestívny náboj. Ich vyznenie podporil aj veľmi premysleným frázovaním, ktorým učinil zadosť najmä dômyselnej skladateľovej motivicko-tematickej práci.

Štvorručne s Jarmilou Holcovou potom zazneli Dvořákove Slovanské tance e moll a c moll. Ivo Kahánek pritom výber okomentoval tým, že chcel do programu zaradiť niečo z českej hudby: vyzdvihol, že sa krajina v danej situácii dokáže zmobilizovať k vzájomnej podpore a pomoci. Dvořákove tance zazneli s pôvabnou tanečnosťou a eleganciou, ktorá je vlastná obom interpretom. Na záver koncertu zvolil Kahánek Chopinovo Scherzo b moll. Ako sám uviedol, skladba začína veľmi tajomne, napriek dramatickým zvratom v jej priebehu však na konci dospeje k rozjasnenému charakteru. Môže byť teda akousi metaforou pre aktuálnu situáciu. Kahánek je pre mňa interpretom, ktorý mimoriadne dobre rozumie Chopinovej lyrike. Aj online zneli práve miesta s jemnejším, pokojnejším výrazom a prehľadnejšou faktúrou obzvlášť dojemne a presvedčivo.

Online koncert Iva Kahánka bol jedným z počinov, ktoré v týchto dňoch potrebujeme ako soľ. Všetci si samozrejme želáme, aby sme sa čo najskôr s umelcami stretli „osobne“ – záverečná poklona do mrazivého ticha na konci streamovaného recitálu totiž nie je ničím, na čo by sme si chceli zvyknúť. Dovtedy však, buďme trpezliví a nebojme sa oceniť všetky aktivity, vďaka ktorým s kultúrou nemusíme stratiť kontakt.

Foto: Mall.tv