úterý, 07 leden 2020 16:17

Moravské divadlo Olomouc na festivalu Opera s dovádivou Così fan tutte

Autor:

„Vedľa Barbory Řeřichovej sa skvele predviedla aj mladá Patrícia Janečková v subretnej role Despiny.“

„Così fan tutte by síce určite „zniesla“ aj viac aktualizácie, na druhej strane jej ale táto podoba svedčala a myslím, že bola pre publikum bezprostredne funkčná.“

„Olomoucká inscenácia je nenáročným, klasicky komediálnym kusom.“

 

8

 

Bláznivá, farebná, hravá. Táto trojica slov azda najlepšie vystihuje charakter inscenácie Mozartovej opery Così fan tutte, s ktorou sa na festivale Opera prezentovalo Moravské divadlo Olomouc. Pro výdatnú dávku všetkého, čo opera buffa ponúka, si tak 6. januára mohlo do Stavovského divadla prísť aj pražské publikum.

Così fan tutte je jednou z najhranejších opier Wolfganga Amadea Mozarta a celkom príznačne reprezentuje typ komickej opery 18. storočia. Vezmime si už ústrednú zápletku. Dvaja milenci sa prezliekajú, aby v stávke dokázali, že ich partnerky im dokážu byť, napriek nelichotivej povesti všetkých ostatných žien, skutočne verné. Príbeh sa točí okolo šestice postáv: a možno aj pre tieto relatívne nízke požiadavky na početnosť speváckeho ansámblu je táto Mozartova dvojaktová komédia obľúbená aj medzi menšími divadlami.

Režisérka Andrea Hlinková sa nepúšťala do nijak výrazne experimentálnej roviny. Niektoré akcie boli aktualizované tak, aby zaúčinkovali na terajšieho diváka, išlo však viac o podčiarknutie niektorých podtextov deja, než o vyslovene nové vklady. Nehodnotím to ani ako klad, ani ako zápor inscenácie: Così fan tutte by síce určite „zniesla“ aj viac, na druhej strane jej ale táto podoba svedčala a myslím, že bola pre publikum bezprostredne funkčná. Vizuál celkovo viac-menej zodpovedá dobe vzniku opery, predovšetkým čo sa týka kostýmov z dielne Miriam Struhárovej. Výraznejšie sa tomuto určeniu, možno trochu zbytočne, vymykali asi len kostýmy Ferranda a Guglielma. V librete vystupujú ako vojaci, a tými aj ostali: akurát boli oblečení do leteckých kombinéz.

 

1

 

Predstavenie prebiehalo pod taktovkou Miloslava Oswalda, hral Orchestr Moravského divadla Olomouc. Odľahčený charakter, ktorý Mozart opere vtiskol, vystihli dobre, vyskytli sa síce isté intonačné zaváhania, nikdy však také, aby celkový dojem pokazili. Čo sa týka sólistov, výborne zapôsobili predovšetkým dve ženské protagonistky. Jednou z nich bola predstaviteľka jednej z hlavných hrdiniek, Fiordiligi, ktorej sa veľmi dobre zhostila Barbora Řeřichová. Jej pohyblivý, zaujímavo sfarbený soprán bol pre túto rolu naozaj vhodný. Vynikol vo všetkých polohách, ani v tých stredných či nižších nestrácal stabilitu a intenzitu, a to po celú dobu predstavenia – takmer sa mi zdalo, akoby bol usadený čoraz lepšie. Vedľa Řeřichovej sa však skvele predviedla aj mladá Patrícia Janečková v subretnej role Despiny. Jej výkon bol skutočne suverénny, so svojim až svietivým hlasom premyslene pracovala, úlohy sa presvedčivo zhostila aj po hereckej stránke. Škoda, že o výstupy, v ktorých je Despina prezlečená za doktora (finále prvého dejstva Eccovi il medico, signore belle!), prípadne neskôr za notára, sme boli ukrátení tým, že ich zo zámeru tvorcov spievala zmeneným hlasom.

 

5

 

Treťou dámou v predstavení bola Anna Nitrová ako Dorabella. Vystupovala spoľahlivo. Disponuje o niečo užším hlasom, ktorý mi, žiaľ, občas znel trochu hrdelne. Dvaja mužskí hrdinovia, Ferrando v podaní Jozefa Gráfa a Gugliemo Tadeáša Hozu, si boli celkom rovnocennými partnermi. O trochu výraznejší bol možno prirodzene Gráf, Hozov výkon však bol celkovo vyrovnanejší a presnejší. Šesticu uzatváral Jiří Přibyl ako Don Alfonso: jeho dispozície úlohe dobre zodpovedali, akurát ku koncu bola v exponovanejších miestach cítiť určitá neistota. Na troch miestach doplnil sólistov aj Sbor Moravského divadla pripravený Lubomírou Hellerovou. Nemal až tak veľa priestoru sa predviesť, to, čo zaznelo, mi však pripadalo zvukovo akosi nekompaktné.

 

14

 

Olomoucká inscenácia Così fan tutte je nenáročným, klasicky komediálnym kusom, ktorý možno odporučiť aj divákom bez väčších skúseností s operou. Skúsenejšie obecenstvo asi neprekvapí, určite ale ani nesklame: v rámci hraníc, ktoré si jej tvorcovia určili, je spracovaná s citom a na úrovni.

 

9

 

11

 

20

 

Foto: Daniel Schulz / Moravské divadlo Olomouc, Daniel Jäger

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění i k psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. V současnosti studuje hudební teorii na pražské AMU a vzdělání v nejbližší době rozšíří v rámci studijního pobytu na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Zaměřuje se na tvorbu slovenských skladatelů a také na racionální kompoziční postupy. Jako hudební recenzentka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1 - a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.