„Vďaka kvalitným interpretom a dobre zvolenému programu sa tak táto významná spoločenská udalosť stala aj pozoruhodnou udalosťou hudobnou.“

„Zážitkom bolo pre mňa počúvať najmä Patríciu Janečkovú, ktorá napriek svojmu veku pôsobila veľmi zrelo a vyrovnane.“

„Adam Plachetka svojim bohatým hlasovým fondom od samého začiatku publikum celkom ohúril.“

Lednicko|Valtický hudobný festival, mladé podujatie s rýchlo narastajúcim ohlasom, predznamenalo svoj štvrtý ročník naozaj štýlovo. Namiesto južnej Moravy, kde má festival svoje zázemie, sa totiž 15. júna presunulo do Viedne, kde sa v mestskom Lichtenštajnskom paláci uskutočnil mimoriadny koncert k príležitosti 300. výročia vzniku Lichtenštajnska. Stalo sa tak za prítomnosti vzácnych hostí, vrátane kniežaťa Lichtenštajnska Hansa Adama II. Vystúpili Patrícia Janečková, Adam Plachetka a ansámbel Barocco sempre giovane.

Nakoľko je festival spätý s Lednicko-valtickým areálom, skvostom, za ktorý vďačíme práve Lichtenštajnom, nie je prekvapením, že sa k tomuto šľachtickému rodu stále intenzívne obracia. Tento ročník má byť napríklad priamo venovaný hudobnému prínosu a kapelníkom, ktorí pri rodine pôsobili. V sobotu sme vo veľkolepom viedenskom paláci počúvali hudbu baroka, skvele zapadajúcu do tohto prostredia. V áriách z prevažne Händlových oratórií sa predstavili Patrícia Janečková a Adam Plachetka, party sólovej trúbky patrili Ondřejovi Jurčekovi, sólistov sprevádzal ansámbel Barocco sempre giovane. Vďaka kvalitným interpretom a dobre zvolenému programu sa tak táto významná spoločenská udalosť stala aj pozoruhodnou udalosťou hudobnou.

Večer otvorila Sinfonia Spirituosa D dur 1 pre trúbku, sláčikové nástroje a basso continuo TWV 44: od Georga Philippa Telemanna. Ansámbel aj sólista Jurčeka pôsobili už od prvých tónov energicky, radostne, k zaujímavému zážitku dopomohla aj akustika sály: vždy ma baví počúvať „starú hudbu“ v palácových priestoroch, v ktorých v dobách v svojho vzniku skutočne zaznievala. Vytkla by som azda len občasné pritvrdé vyznenie, ktoré sa predovšetkým v pohyblivejších úsekoch a vyšších polohách ozývalo najmä od sólistu.

Nasledovali árie z Händlových opier a oratórií, v ktorých sa striedavo predstavovali Janečková a Plachetka. Sopranistka predviedla Tornami a Vagheggiar z Alciny a Rejoice greatly, O daughter of Zion z Mesiáša, Plachetkov basbarytón sme si vychutnali v Arm, Arm, Ye Brave z Judáša Makabejského a Revenge, Timotheus Cries zo Slávnosti Alexandrovej. Spoločne potom odspievali duet Che vai pensando, folle pensier. Zážitkom bolo pre mňa počúvať najmä Janečkovú, ktorá napriek svojmu veku pôsobila, najmä v prvej polovici koncertu, veľmi zrelo a vyrovnane. Nehovorím pritom len o suverenite vystupovania, ale aj priamo o speváckych kvalitách. V koloratúrach sa pohybovala ľahko a presne, jej hlas znel zaujímavo vo všetkých polohách, veľké problémy nemala ani s prechodmi medzi registrami. Potešila by možno len zreteľnejšia artikulácia v stredných a nižších polohách, inak sa však v Händlovi speváčka cíti očividne dobre a s elegantne znejúcim Barocco sempre giovane jej to veľmi pristalo.

Adam Plachetka potom priniesol odlišný charakter a svojim bohatým hlasovým fondom od samého začiatku publikum celkom ohúril. Ešte nikdy som tohto speváka nepočula spievať v takomto priestore: išlo o neveľkú, komornú sálu, rozmermi vlastne skôr salónik, ktorý na jeho mohutné forte skrátka príliš stavaný nie je. Nesmerujem to ako interpretačnú výčitku, len som si jednoducho po čase viac užívala lyrickejšie, široké a dynamicky umiernenejšie úseky, ktoré Plachetka krásne modeloval. Očarila ma napríklad aj pridávaná, precítene interpretovaná Ombra Mai Fu. Árie od Händla potom zazneli aj v druhej polovici programu, išlo o skladby The Lord Worketh Wonders z Judáša Makabejského, Let the Bright Seraphim zo Samsona a The Trumpet Shall Sound Rejoice greatly z Mesiáša. V dvoch posledných menovaných sa pritom k spevákom pripojil aj trubkár Jurčeka: počuli sme dva kvalitné, hoci nie vždy zvukovo vybalansované prevedenia.

Výnimočne vydareným bol potom pre mňa úvod druhej polovice koncertu, kedy zaznel Koncert d mol pre dvoje husle, violončelo, sláčikové nástroje a basso continuo RV 565 Antonia Vivaldiho. V trojčasťovom koncerte sa Barocco sempre giovane predstavil v tom najlepšom svetle. Myslím, že zo všetkých čísel programu sa práve tu najviac prejavil ako teleso na vysokej interpretačnej úrovni, predviedol premyslenú prácu s dynamikou, precíznu artikuláciu, presvedčivý, podmanivý výraz a súhru. K Vivaldimu sme sa potom ešte vrátili na samý koniec koncertu, a to v In furore iustissime irae z jedného z jeho motet a Cor ritroso, che non consente z opery La fida nimfa. Obom spevákom však podľa môjho názoru pristali viac práve Händlove diela a najmä Janečkovej interpretácia po všetkých stránkach komplexnej a výrazovo závažnej In furore iustissime irae by ešte potrebovala dozrieť.

Názov výrazného českého súboru Barocco sempre giovane možno do slovenčiny preložiť ako „baroko stále mladé“ a podľa toho, čo sme v sobotu počuli, takým skutočne aj ostáva. Jednak tým, že hudbu tohto štýlového obdobia podávajú na vysokej úrovni interpreti mladej generácie, jednak tým, že v dramaturgiách často až presýtených romantizmom prináša baroko vítané osvieženie a bude tak azda aj čím ďalej tým viac žiadané. Lednicko|Valtický hudobný festival má do svojho jesenného festivalového programu zaradených niekoľko takýchto koncertov: určite sa tak máme na čo tešiť.

Foto: Martin Tiso