„Zakrátko sa však ukázalo, čo to znamená, keď sa vedenia významnej kultúrnej inštitúcie, akou bola Slovenská filharmónia, ujme schopný manažér a rešpektovaný umelec.“

„S otvorenými očami cestoval po svete a nechal sa inšpirovať novátorskými kultúrnymi podnetmi.“

„Bol to najlepší, najvýkonnejší a ľudsky najcharizmatickejší riaditeľ Slovenskej filharmónie v jej viac ako sedemdesiatročnej histórii.“

S koncem roku se zavírá působení Mariána Lapšanského ve funkci generálního ředitele Slovenské filharmonie. Nad jeho osmnáctiletou érou se v článku pro portál KlasikaPlus.cz zamýšlí bratislavský muzikolog Ivan Marton.

Keď renomovaný klavirista Marián Lapšanský dostal v máji 2004 nečakané poverenie od Ministerstva kultúry prevziať funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie, hudobnú verejnosť to zaskočilo. Jozef Tkáčik, ktorý našu vlajkovú koncertnú inštitúciu po devastujúcom riaditeľovaní Karola Fajtha vtedy už niekoľko rokov viedol, mal povesť umierneného a kompetentného šéfa so schopnosťou moderovať chod organizácie uvážlivo a bez výraznejších porúch. Situácia sa zmenila, keď v roku 2001 miesto hudobného riaditeľa SF náhle opustil Ondrej Lenárd a orchester si za nového šéfdirigenta zvolil Jiřího Bělohlávka. Pôsobenie prominentného českého umelca a jeho požiadavky na zvýšenie rozpočtu SF však od začiatku nenachádzali pochopenie a adekvátnu podporu u vtedajšieho ministra kultúry Rudolfa Chmela a vzájomný konflikt napokon na jar 2004 vyústil v Bělohlávkovu náhlu rezignáciu z postu. Rezortné ministerstvo tento dirigentov krok vzápätí vyhodnotilo ako manažérske zlyhanie generálneho riaditeľa a s okamžitou platnosťou ho odvolalo z funkcie.

Zakrátko sa však ukázalo, čo to znamená, keď sa vedenia významnej kultúrnej inštitúcie, akou bola Slovenská filharmónia, ujme schopný manažér a rešpektovaný umelec. Profesor Lapšanský mal v čase svojho nástupu do SF za sebou už rozsiahlu koncertnú i pedagogickú činnosť a spolu s Petrom Toperczerom, s ktorým ho spájalo osobné i umelecké priateľstvo, tvoril dvojicu najvýraznejších predstaviteľov domácej pianistickej scény. Ešte ako mladého adepta klavírnej hry ho do tajov mozartovskej interpretácie na majstrovských kurzoch vo švajčiarskom Zürichu zasväcoval legendárny klavirista Géza Anda a vzácne poznatky, ktoré pod Andovým vedením nadobudol, neskôr rozvinul do unikátneho, v našich pomeroch dodnes neprekonaného podania Mozartových diel. Lapšanského umelecká kariéra nielen sólového, ale aj vnímavého komorného hráča získala v ďalších rokoch aj široký medzinárodný presah: stal sa vnímavým a mimoriadne žiadaným partnerom vrcholných európskych speváckych osobností, ktoré sprevádzal pri ich piesňových recitáloch (za všetkých spomeňme Petra Dvorského, Gabrielu Beňačkovú, Jelenu Obrazcovovú a najmä Petra Schreiera). K svojej rozvetvenej koncertnej kariére neskôr pridal aj pedagogickú činnosť na hudobných akadémiách v Bratislave, Prahe i Banskej Bystrici. V čase nástupu do riaditeľskej funkcie Slovenská filharmónia preň nebola neznámym terénom: v roku 1979 získal prestížne miesto jej sólistu a v nadchádzajúcom decéniu s orchestrom absolvoval desiatky domácich i zahraničných vystúpení.

V priebehu krátkeho času sa Lapšanskému podarilo situáciu v inštitúcii upokojiť a výrazne stabilizovať. Uvoľnenú funkciu šéfdirigenta orchestra na prechodný čas zveril skúsenému Vladimírovi Válkovi a podujal sa vykonať potrebné organizačné zmeny. Z filharmonického zväzku prepustil dva komorné súbory, ktoré do jeho rámca ešte v osemdesiatych rokoch zahrnul jeden z jeho predchodcov a ktoré s hlavnou činnosťou inštitúcie nesúviseli. Na druhej strane však vrátil do filharmónie medzinárodný festival Bratislavské hudobné slávnosti, zastrešil Medzinárodnú klavírnu súťaž J.N. Hummela a pri napĺňaní ich profilov začal využívať svoje bohaté medzinárodné kontakty. Súčasne orchester výrazne omladil, sprísnil pracovnú disciplínu v jednotlivých umeleckých súboroch a začal klásť nekompromisný dôraz na zvýšenie interpretačnej kvality orchestra, ktorá po príchode nového šéfdirigenta Emmanuela Villauma zaznamenala markantný vzostup. V rámci spolupráce s bratislavským Konzervatóriom a Vysokou školou múzických umení zapojil do skúšobného i koncertného procesu SF desiatky mladých adeptov výkonného umenia, ktorí takto získavali vzácne, ba nenahraditeľné skúsenosti.

Hviezdnou hodinou Lapšanského pôsobenia na čele SF i previerkou jeho mimoriadnych manažérskych schopností bolo náročné obdobie rekonštrukcie havarijnej budovy Reduty v rokoch 2009–2011. V úzkej súčinnosti s rezortným ministerstvom dokázal zabezpečiť na opravu potrebné finančné prostriedky a spolupracovať pri procese verejného obstarávania. Presťahoval umelecké súbory i administratívu do dislokovaných priestorov a prevzal osobnú kontrolu nad procesom prestavby. Vďaka Lapšanského motivačnému úsiliu a enormnému osobnému nasadeniu sa rekonštrukciu objektu podarilo časovo skrátiť na minimum a tak sa v januári 2012 mohla vo vynovenej Redute uskutočniť prvá verejná symfonicko-vokálna produkcia.

Inovatívne podnety generálneho riaditeľa našli v renovovanej budove ďalšie, ešte širšie uplatnenie. S otvorenými očami cestoval po svete a nechal sa inšpirovať novátorskými kultúrnymi podnetmi. Návšteva jednej z moderných koncertných siení vo Fínsku mu vnukla myšlienku založiť v priestoroch SF audiovizuálne oddelenie so skupinou technických špecialistov, ktorí v podmienkach kompletne vybavenej hudobnej réžie začali snímať symfonické koncerty a ich streamované projekcie, tak ako to praktizujú mnohé európske orchestre, následne ponúkať filharmonickým záujemcom. Zároveň sa obnovili možnosti nahrávania nosičov zvukového záznamu, ktoré všetky tri umelecké súbory SF využívajú na svoju propagáciu v zahraničí.

A aby toho nebolo málo, v roku 2015 sa Mariánovi Lapšanskému ako generálnemu riaditeľovi podarilo, na základe predloženého projektu zvyšovania umeleckej kvality telies SF a vďaka dobrým vzťahom a v spolupráci s ministerstvami financií a kultúry, získať finančné prostriedky. V ich dôsledku došlo v inštitúcii k rozšíreniu pracovných povinností umelcov, k výraznému navýšeniu platov a k modernizácii dlho zanedbávaného nástrojového parku. Hoci sa tento krok stretol s nevôľou, ba i protestom iných domácich vlajkových hudobných inštitúcií (bývalý riaditeľ Opery SND dokonca filharmóniu obvinil z „deformovania domácej umeleckej scény“), vďaka nemu došlo k ďalšej stratifikácii kvality orchestra, ktorá ho pozdvihla na vysokú medzinárodnú úroveň. Treba pripomenúť, že celý tento proces sa dial v medziach zákona, výsostne transparentne a pod verejnou kontrolou a hospodárenie SF prebiehalo po celý čas riaditeľovho funkčného obdobia bez jediného škandálu.

V týchto dňoch prof. Marián Lapšanský z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie po takmer 18(!) rokoch vrchovato bohatej a zmysluplnej činnosti odchádza. Hoci to znie nadnesene, treba to naplno povedať – bol to najlepší, najvýkonnejší a ľudsky najcharizmatickejší riaditeľ Slovenskej filharmónie v jej viac ako sedemdesiatročnej histórii. Z výberového konania vzíde v priebehu nadchádzajúcich dní jeho nástupca, no bude to mať ťažké. Treba mu držať palce!

Foto: Zdeněk Chrapek, Peter Brenkus, Fb Slovenské filharmonie