Lucia Maloveská

Lucia Maloveská

Klavíristka, publicistka, hudební teoretička.

K hudbě, umění a ke psaní nejrůznějších textů inklinovala již odmala. Vystudovala gymnázium a posléze klavír na Konzervatoři Jána Levoslava Bellu v Banské Bystrici. Absolvovala pražskou HAMU v oboru hudební teorie, v jehož studiu pokračuje od roku 2021 i na doktorandském stupni. V rámci studií také absolvovala stáž na Universität für Musik und darstellende Kunst ve Vídni. Ve svém zkoumání se soustřeďuje na oblast formy a tektoniky, na racionální kompoziční postupy a příležitostně na tvorbu slovenských skladatelů. Jako hudební recenzentka a publicistka spolupracuje a spolupracovala s hudebními portály a periodiky jak v Česku, tak i na Slovensku. Od roku 2019 je součástí managementu orchestru PKF – Prague Philharmonia. Z koncertů odjakživa odcházela plná dojmů a postřehů, které ne vždy měla s kým sdílet, psaní recenzí je tedy pro ni přímo terapií. Miluje klasickou hudbu, ze všeho nejvíc ji však fascinuje hudba soudobá. Příležitostně se věnuje divadlu, literatuře a folkloru, zkušenosti má i v oblasti dramaturgie. Kromě hudby má vášnivě ráda dobré víno a Formuli 1: a za všemi třemi vášněmi je ochotná jezdit stovky kilometrů. 

400

„Keprtovej riešenia smerujú viac k ľudskému pojatiu Lišky Bystroušky a považujem ich za absolútne legitímne, režisérka sa nimi nespreneveruje Janáčkovej opere, ani jej predlohe.“

„Čo sa týka ansámblu sólistov, jednoznačne mu podľa mňa dominovali Lívia Obručník Vénosová ako Bystrouška a Pavel Vančura ako Revírník.“

„Očarujúce bolo pôsobenie detských účinkujúcich.“

V nedeľu 16. januára započal 15. ročník jedinečného Festivalu hudebního divadla Opera. Ako prvú z dvadsiatky inscenácií tohtoročného programu sme pritom videli Janáčkovy Příhody Lišky Bystroušky v naštudovaní Divadla F. X. Šaldy Liberec. Podarená réžia Lindy Keprtovej sa stala podkladom pre niekoľko pozoruhodných hudobných kreácií a aktívne pripomínala, že okrem rozprávkového rozmeru má opera ešte jeden, dôležitejší, ktorý zahrnuje rôznorodé otázky týkajúce sa ľudského bytia.

 
70002

„Sila inscenácie pritom, aspoň pre mňa, spočíva najmä v dôraze na myšlienku aktu transplantácie.“

„Najočakávanejšia bola pre mňa v rámci Srdca práve scéna so samotnou transplantáciou.“

„Je celkom zrejmé, že takáto látka potrebuje citlivé, emotívne spracovanie.“

Tanečná dráma inšpirovaná skutočným príbehom. Tak charakterizovalo Divadlo J. K. Tyla v Plzni svoju novú inscenáciu Srdce, uvádzanú v koprodukcii s Agenturou Srdce. Inscenácia mala premiéru 4. januára v Prahe, na Novej scéne Národního divadla. Do tanečných vôd sa vydávam skôr výnimočne, tentokrát ma ale upútal, a vlastne i zaskočil, samotný námet inscenácie: tým bola transplantácia srdca.

 
401

„Sleduje pocity človeka po vlastnej smrti, Euydikine zmätené dojmy z podsvetia, jej rozpoloženie, keď sa do podsvetia musí vrátiť.“

„Za veľkú devízu autora považujem jeho inštrumentačné majstrovstvo.“

„Orfeus je u Aucoina spievaný dvomi sólistami: barytonistom, ktorý predstavuje Orfea ako človeka, a kontratenorom, ktorý je takpovediac jeho umeleckým ja, hudbou, ktorá znie v jeho vnútri.“

Hudba dokáže poraziť smrť, ľudia to ale aj tak pokazia. Tak by sa dali preložiť slová skladateľa Matthewa Aucoina, ktorého opera Eurydice zaznela 4. decembra v newyorskej Metropolitnej opere. Vďaka HD prenosom do kín po celom svete sme mohli operu v skvelej kvalite sledovať aj v Prahe. Naskytla sa tak príležitosť zoznámiť sa s hudbou tridsaťjedenročného, ale v opernom svete už etablovaného Aucoina a zistiť, ako sa tento nesmrteľný príbeh zmení, ak ho budeme sledovať z pohľadu Eurydiky.

 
Z6P6832c-Petr-Dyrc

„Teleso sa v tomto diele držalo skôr elegantného, miestami až hravého vyznenia.“

„Schopnosť vykresliť spevné, plastické línie sa tu tak ukázala ako jedna z najväčších devíz súboru.“

„Orbis trio vystihlo ťaživú náladu tejto hudby dokonale.“

O veľmi znamenitý večer v rámci komornej rady Symfonického orchestru hlavního města Prahy FOK sa v posledný novembrový deň postaralo Orbis trio. Teleso hrajúce v zložení Petra Brabcová (husle), Petr Malíšek (violončelo) a Stanislav Gallin (klavír) vystúpilo v Kostole sv. Šimona a Judy s programom z diel Ludwiga van Beethovena a Arna Babadžanjana.

 
98

„Každopádne je ale veľmi zaujímavé sledovať, ako tento kus vplýva na vnímanie poslucháča.“

„Tento zážitok samozrejme potrebuje dobrého sprostredkovateľa, ktorým kvarteto Kahánek – Tkadlčíková – Gaálová – Praženica určite bolo.“

„Treba tiež spomenúť, že hráčom je, vďaka voľnejšiemu zápisu, zverené podstatne väčšie množstvo kompetencií, než zvyčajne.“

Česká filharmonie a Galerie Rudolfinum predstavili 20. novembra spoločný projekt, ktorým prekračujú hranice toho, na čo sme v dramaturgiách tohto telesa zvyknutí. Šlo by dokonca azda hovoriť o projekte, ktorý zľahka pracuje s aspektom provokácie. V nadväznosti na výstavu Not Without Joy, ktorou Galerie Rudolfinum upozorňuje na diela afroamerických umelcov a umeleckú reflexiu problémov vychádzajúcich z vnímania ich pôvodu, bolo do programu zaradené dielo Crazy Nigger Juliusa Eastmana. Takmer hodinu trvajúce dielo vo verzii pre štyri klavíri sme počuli v podaní Iva Kahánka a jeho študentov Elišky Tkadlčíkovej, Anny Gaálovej a Pavla Praženicu.

 
211111C1704IlBoemohires23cPetraHajska

„Na to, že sa Mysliveček stratil zo zorného poľa interpretov či dramaturgov celkom neprávom, upozorňuje Collegium 1704 systematicky.“

„Obe predohry dali, najmä vo svojich krajných častiach, možnosť vyniknúť jedinečnému espritu telesa.“

„Technické dispozície boli pre Šaturovú najmä nástrojom k tomu, aby vypovedala to, čo je v áriách obsiahnuté.“

Josef Mysliveček a Wolfgang Amadeus Mozart. Práve hudbou týchto dvoch autorov z obdobia klasicizmu naplnilo Collegium 1704 svoj koncert Il Boemo, ktorý sa odohral 11. novembra v Rudolfinu. Dirigoval Václav Luks, sólistkou bola Simona Šaturová.

 
Morgan-Scott--Sam2

„Tajemstvím toho, jak být šťastným a naplněným hudebníkem, je podle mě obsáhnout tolik oblastí hudby (a vlastně i života), kolik jen lze.“

„Chci hrát alespoň malou roli v odčinění nespravedlností, které musely tyto úžasné ženy snášet.“

„Slovy ani nemohu popsat, jak moc miluji hudbu Kaprálové!“

Britský klavírista Sam Haywood směřuje v těchto dnech do Prahy, aby zde odehrál sólový recitál z děl Fryderyka Chopina a několika ženských skladatelek: mezi nimi Vítězslavy Kaprálové, Jeleny Poulíčkové či Lili Boulanger. Publikum ho bude mít možnost slyšet už v sobotu 13. listopadu v Sukově síni Rudolfina. Sam Haywood v rozhovoru prozrazuje, proč svůj program sestavil právě takto, kdo ho inspiroval v interpretaci Chopinovy hudby a jaké pocity měl, když hrál na Chopinův Pleyel.

 
pátek, 05 listopad 2021 09:04

Kontrasty Igora Levita

101

„Levit, ako klavirista zameraný skôr na detail, si nenechal ujsť žiadnu možnosť vyostriť dynamické, tempové, výrazové či artikulačné zmeny a kontrasty.“

„To všetko si môže dovoliť vďaka perfektnej technike, obzvlášť jeho brilantná prstová zbehlosť je naozaj obdivuhodná.“

„Levit napriek potlesku v stoji nepridával, akoby už jednoducho povedal všetko.“

Klavírní festival Rudolfa Firkušného priviedol do Prahy Igora Levita. Pred tunajšie publikum pritom tento neprehliadnuteľný umelec predstúpil prvýkrát. Obecenstvu v Rudolfinu sa predstavil v troch posledných sonátach Ludwiga van Beethovena.

 
201

„Jan Rybář viedol súbor spoľahlivo, vecne, za pomoci neexpresívnych, no obdivuhodne zrozumiteľných gest.“

„Už v predošlých skladbách sa ukázalo, že hráči majú veľký zmysel pre detail, a u Weberna uplatnili túto dispozíciu bezo zvyšku.“

„Kopelentova dvojdielna skladba je podľa môjho názoru absolútne brilantne skomponovaným opusom.“

Morphing Harmony – tak bol pomenovaný októbrový, tentokrát orchestrálny, i keď stále komorne ladený koncert cyklu Hudba v souvislostech. V priestoroch Venuše ve Švehlovce počulo publikum 21. októbra skvele zostavený program, ktorý pripravil dirigent Jan Rybář. Hral Fisher´s Chamber Orchestra, na programe boli diela Jana Rybáře, Martina Klusáka, Antona Weberna a Marka Kopelenta.

 
211017PKOVodickaZofin21cPetraHajska

„Súbor hral bez dirigenta, post koncertného majstra zastával Leoš Čepický.“

„Ansámbel má predovšetkým silnú oporu vo svojej sláčikovej sekcii.“

„Hráči začali v odľahčenom, kultivovanom piane.“

Pražský komorní orchestr vstúpil v nedeľu 17. októbra do svojej jubilejnej, sedemdesiatej sezóny. Oslavy tohto úctyhodného výročia presunulo teleso, kvôli pandemickým opatreniam, až na budúci rok: punc výnimočnosti však nechýbal ani nedeľnému zahajovaciemu koncertu. V priestore veľkej sály paláca Žofín privítal PKO jedného z najuznávanejších českých huslistov dneška, koncertného majstra Českej filharmónie Jiřího Vodičku.

 
Strana 1 z 15